Ruská spisovateľka Guzeľ Jachinová, autorka románu Zulejka otvára oči (Slovart, 2019), aj v novom diele Transport do Samarkandu zostáva verná téme medzivojnového obdobia v Sovietskom zväze.
Tentoraz sa však neprenesieme na Sibír, ale spolu s päťsto hladujúcimi deťmi a niekoľkými dospelými nastúpime na vlak zvaný Kytica a podstúpime strastiplnú cestu z Kazane do Samarkandu vzdialeného štyritisíc vierst.
Autorka sa vyjadrila, že napriek dostupnosti archívnych materiálov sa téma hladomoru v Povolží do značnej miery prehliada, preto je presvedčená, že nastal čas na jej otvorenie.
Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu vyvolanú ruským agresorom treba dodať, že v otvorenom liste odsúdila inváziu na Ukrajinu.
Musí ich nakŕmiť, musí...
V roku 1923 zúri hladomor v plnej sile, vymierajú celé dediny, z ľudí sú iba tiene a v mnohých oblastiach stále pokračuje občianska vojna.
Štát má na jednej strane na svedomí viac ako päť miliónov mŕtvych, no na druhej strane sa snaží zachrániť aspoň siroty. Dôstojník Dejev je vymenovaný za náčelníka transportu a jeho úlohou je previezť deti od dvoch do dvanástich rokov do detského domova do Samarkandu.
