Otočte kone! (Smrť Jozefa Chovanca)
Sledujeme rôzne situácie. Ľudí náhliacich sa na prílety a odlety. Poľovníka, ktorý okamžite zakotvil v bare a do odletu sa poriadne opije. Dojemné zvítanie rodín aj papalášsku cestu vládnym špeciálom. V priestore sa premelú športovkyne, neupravení výrastkovia, muži v teplákoch aj elegantné dámy.
Muža, ktorý od prvej chvíle leží uprostred scény s rozbitou hlavou, si v tomto letiskovom chaose nikto nevšíma. Po celý čas inscenácie je na javisku prítomný a jeho krv sa rozlieva po dlážke. Aj keď ho v závere zdvihnú do výšky, nie je to celkom jednoznačné memento zbytočnej smrti človeka. Možno len potrebovali uvoľniť miesto pre batožinu na posuvnom páse.
Autor a režisér Ján Mikuš vo svojej inscenácii Otočte kone! (Smrť Jozefa Chovanca) prináša znepokojivý pohľad na povrchné aj brutálne situácie, ktoré sa síce stali nedávno, no zabúdame na ne rovnako rýchlo ako na udalosti v letiskových halách.
Režisér režíruje aj počas repríz
„Nie je dôležité, čo sa hovorí, dôležitý je pocit, ktorý zostáva,“ povie v istej chvíli herec, ktorý hrá autora hry. Vraví, že chcel, aby bol tento výstup zábavný a aj to, že ju napísal iba preto, aby zvíťazila v súťaži. Je to pravdaže len jedna z mnohých provokácií. Autor hry a režisér zároveň to navyše pokojne mohol povedať sám.
Ján Mikuš je totiž na scéne veľmi prítomný po celý čas. Vstupuje do jednotlivých výstupov tak, akoby nešlo o predstavenie pred festivalovým publikum, ale o niektorú z generálnych skúšok. Občas sa zahľadí na niektorý z obrazov, inokedy dačo potichu povie prítomným hudobníkom zo sláčikového kvarteta, sleduje, čo sa deje na projekcii.
Vrcholom jeho snahy narúšať divadelnú ilúziu je nepripravená a improvizovaná vsuvka.
