Aj keď na televíznej obrazovke patrí k neopozeraným tváram, je členkou národného divadla a na konte má niekoľko divadelných ocenení, ktoré jej potvrdili, že oneskorené rozhodnutie stať sa herečkou bolo správne.
BARBORA ANDREŠIČOVÁ hrá v seriáli Dunaj ambicióznu ženu, ktorá sa chce presadiť medzi mužmi v rodinnom podniku za každú cenu. Aj ona vie ísť za svojimi cieľmi ako býk, no nie cez mŕtvoly.
Mrzí ju, že lesbický vzťah, ktorý má jej postava v českej verzii seriálu, v Zlatej labuti, sa do slovenskej nedostal.
Nedávno ste mali v SND premiéru hry Budete mať luft! o vyvraždení Rómov v Pobedime v roku 1928. Súčasne začínate nakrúcať už tretiu sériu Dunaja. Nejako sa okolo vás točia témy, ako sa zo slušných obyčajných ľudí stávajú vrahovia, gardisti.
Veruže hej. Aj Salemské bosorky, v ktorých hrám v SND, by som k nim pridala. Každý z týchto projektov chce trochu otvoriť témy, na ktoré stále zabúdame. Čo sa všetko dialo. Čoho všetkého sú ľudia schopní.
Sú to ťažké témy. Ste typ herečky, čo si nosí prácu domov a dlho o tom ešte premýšľa?
Skúšanie Luftu sa každého z nás niekde dotklo. Pre mňa je však silný pocit, keď dohráme a má prísť potlesk. On príde, ale cítim v divákoch ťažobu z toho, čo sme im predviedli. Ako sme sa vyjadrovali, akí sme boli. A ja som tá herečka, ktorá to zahrala.
Pamätám si z premiéry, že ťaživý pocit sa preniesol z divákov späť k nám. Počas klaňačky som si hovorila, že už stačí, už chcem ísť preč.
Akú máte psychohygienu? Ako zo seba taký ťaživý pocit strasiete?
Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že si musím hľadať miesta pre seba a nepredbiehať, žiť v prítomnosti toho, čo sa deje práve tu a teraz. Keď som bola zavalená povinnosťami, často som predbiehala a ničomu to neprospelo.
Takže si stále viac uvedomujem, aké je dôležité, aby som bola v pohode a mala čas pre seba. Keď večer nehrám v divadle, spravím si čaj, chvíľu pobudnem v tichosti, snažím sa byť k sebe milá, priateľská a láskavá.
Dá sa to s malým dieťaťom?
Áno, dá. Mám po boku partnera (herec Tomáš Pokorný, pozn. red.), ktorý s ním veľmi rád trávi čas, čo by malo byť prirodzené, ale neviem, či to tak vníma každý muž. Obaja sa tešíme, je to krásny čas, dcéra má dva roky a zo všetkého je uveličená, všetko ju baví, všetko je pre ňu zázrak a vtiahne do toho aj nás.
Je to požehnanie teraz s ňou len tak byť alebo chodiť po ulici. Využívame to naplno, chodíme von, na plaváreň, po zážitkoch, na bicykel. Žijeme na sto percent. Ráno, keď vstaneme, je síce tých prvých päť minút ťažkých, ale potom už idem na to. (Smiech.)
Marta Sládečková: Lasica ma naučil, že v divadle nikto vek nerieši Čítajte Máte dvojkariérové manželstvo, ako ho manažujete?
Celkom sa nám to – zaklopem – darí. Keď som začala točiť seriál, chvíľku to bol masaker, museli sme si nájsť systém, vybudovať ho z nuly. Fungujeme na zdieľanom kalendári v mobile. Čiže dá sa to, len treba mať všetko napísané a mať vôľu dopriať druhému vlastný priestor.
Vaša postava v Dunaji Irena Bočkay má tiež deti, no vzťah k nim príliš nerieši. Nie je vám to ľúto?
