Pre ukrajinskú skupinu Go_A bola tohtoročná Eurovízia nostalgická. Na súťaži sa zúčastnila v roku 2021, teraz vystupovala počas grandfinále. Konalo sa v Liverpoole, pretože na Ukrajine, ktorá mala súťaž hostiť, je vojna.
„Predsa len by si mali všetci uvedomiť, prečo Eurovíziu 2023 organizovala Veľká Británia, a nie Ukrajina. Je to veľká pripomienka toho, že Ukrajina je teraz vo vojnovom stave,“ hovorí pre SME Taras Ševčenko z Go_A.
Letecká spoločnosť, s ktorou členovia Go_A do Liverpoolu prišli, navyše stratila ich hudobné nástroje. „Našťastie sme si ich mohli požičať od iných hudobníkov. Bol to zážitok,“ dodáva Ševčenko.
V rozhovore sa dozviete
- ako invázia ovplyvnila život umelcov na Ukrajine,
- aké je pre skupinu vracať sa po turné naspäť na Ukrajinu,
- v čom im zmenila život Eurovízia,
- prečo bolo pre nich podstatné spievať na súťaži po ukrajinsky,
- aké bolo pre nich vystupovať na Slovensku,
Ak by Rusko vlani vo februári nezačalo inváziu na Ukrajinu, čo by ste dnes robili?
Kateryna Pavlenko: Mali sme veľa plánov. Stále máme množstvo nevydanej hudby. Pripravovali sme sa na nové vystúpenia, teraz musíme všetko meniť. Naša hudba je totiž o šťastí a zahŕňa veľa vtipov v textoch. Nie je však namieste niečo také vydať, keď celá naša krajina plače.
Je ťažké tvoriť umenie, pretože naše pocity sa každý deň menia. Ráno človek vstane, má dobrý pocit: prichádza jar, svieti slnko a cíti sa fajn. Potom príde budík v podobe správ a človek si prečíta, že v Dnipre ruskí vojaci zabíjajú veľa ľudí.
Zmenilo sa aj naše rozmýšľanie. Zostávame na Ukrajine, pretože potrebujeme cítiť, čo sa deje. Veríme v našu budúcnosť a bojujeme za ňu. Na druhej strane sa ťažko tvorí v podobnej atmosfére, pretože niekedy mám pocit, akoby umenie nebolo teraz to najdôležitejšie.
Taras Ševčenko: Spomínam si, že vlani vo februári sme mali natáčať videoklip k pripravovanej pesničke. A 24. februára som ráno videl správy, že sa začala invázia v plnom rozsahu. Pomyslel som si: okej, videoklip už zrejme natáčať nebudeme.
Ako konflikt ovplyvnil životy umelcov?
Kateryna Pavlenko: Invázia zmenila v našich životoch všetko. Okolo je veľa bolesti a smrti, cítime to každý deň. Musíme ukázať silu. Aj keď potrebujeme pomoc, musíme ukázať ľuďom, že sme pripravení bojovať.
Taras Ševčenko: Myslím si, že životy všetkých Ukrajincov sú v súvislosti s inváziou rozdelené na „pred“ a „po“. Už nikdy to nebudú životy ako kedysi. Ale ako povedala Kate, musíme všetkým ukázať, že sa nevzdáme. Chystáme sa zvíťaziť.


Akú silu má v tomto konflikte umenie?
Taras Ševčenko : Rusko sa nesnaží ničiť len naše mestá alebo našu krajinu. Chcú nás zničiť ako národ a chcú zničiť náš jazyk a kultúru. Musíme si ju zachovať.
Práve kultúra a hudba sú posolstvom pre všetkých do celého sveta, že sme tu, že bojujeme nielen za seba, ale za demokraciu vo svete.
Mnoho ľudí na Západe nás predtým vnímalo ako Rusov po rozpade Sovietskeho zväzu. Musíme dať najavo, že nie sme súčasťou Ruska, nikdy sme ňou neboli. Sme samostatný národ s vlastnou kultúrou, jazykom, hudbou. V tom nám pomáha hudba.