CANNES. Kedysi si ľudia radi zaplatili za to, že uvidia nejakú fyzickú anomáliu. Muža s dvomi hlavami, ženu bez nôh, dieťa so stovkami kožných výrastkov.
Dočítali sa o nich v novinách a už utekali na jarmok alebo do cirkusu, keď sa tam mal niekto taký objaviť.
Na konci 19. storočia sa takto vo Francúzsku písalo o Clémentine Delaitovej. Mala hustú bradu a všetkých veľmi zaujímalo, či je to naozaj žena. Elegantné šaty, prsia ani dlhé vlasy ich o tom celkom nepresvedčili.
Jej príbeh, len trošičku pozmenený, sa teraz premietal na festivale v Cannes s Nadiou Tereszkiewicz, hviezdou nastupujúcej hereckej generácie v hlavnej úlohe. Aj ona aj film dostali meno Rosalie.

Rosalie si síce odmala holila tvár, aby vyzerala ako každá iná žena, ale vedela, že nemá veľké výhliadky na sobáš. Otec hľadal záujemcu, ktorý by si ju vzal aj s veľkým obnosom peňazí a nakoniec v bretónskej dedinke natrafil na zadĺženého majiteľa kaviarne Abela.
Abel na dohodu pristúpil. Predpokladal, že Rosalie má asi nejaký deficit, nevedel si však predstaviť žiadny taký, čo by ho mohol od svadby odradiť.
Jeho domnienka sa na prvý pohľad potvrdila.
Odmietol ju, rozhodla sa neholiť
Prišla krásna mladá žena, milá, zručná, spoločenská.
Anjelská tvár ho priťahovala a po pár dňoch si už veľmi želal, aby jej mohol rozopnúť gombíky na blúzke a dotknúť sa jej tela.