CANNES. Bez jedného by nenakrútil najlepšie filmy z prvej polovice svojej kariéry, bez druhého najlepšie filmy z posledných dvoch desaťročí.
Keď Martin Scorsese stúpal v sobotu večer po červenom koberci v Cannes, bol obklopený Robertom De Nirom a Leonardom DiCapriom.
Historické. Výnimočné. Neopakovateľné, písali titulky miestnych médií o stretnutí troch legiend. No po Croisette sa v tej chvíli prechádzali aj iné skupinky, ktoré chceli fotografi zaznamenať.
Vo farebných kostýmoch a pierkach sa na premiéru filmu Killers of The Flower Moon prišli pozrieť potomkovia Indiánov.
Manžel sa na ňu nevedel pozrieť. Verila v jeho lásku, aj keď jej zarastalo celé telo i tvár Čítajte Diváci vedeli, že to nebude ľahká projekcia. Minutáž filmu je tri hodiny a dvadsaťšesť minút, čo pri celodenných maratónoch v kine môže byť až neznesiteľne veľa.
Od prvej do poslednej minúty sa však takmer nikto nepohol, nemukol ani predčasne neodišiel. Martin Scorsese priniesol veľký, neznámy a vo svojej podstate otrasný príbeh.
Indiánky s vysnívaným dedičstvom
Bolo to okolo roku 1920. V Osage County v štáte Oklahoma boli Indiánky považované za skvelú partiu na sobáš.
Vláda síce pôvodných obyvateľov vyhlásila za nesvojprávnych, ale dovolila im bývať v pekných domoch a so súhlasom bankového tútora užívať percentá z predaja ropy, ktorá sa na ich území našla.
Z celej krajiny prichádzali do ich zeme podnikavci, aby z ich majetku profitovali. Najlepšie vďaka dedičstvu po ich smrti.
