CANNES. Woody Allen má jeden film s názvom Hollywood Ending.
Sám v ňom hrá neurotického režiséra, ktorý počas nakrúcania filmu oslepne a zmenu v zdravotnom stave si nechá pre seba. Jeho kolegom na pľaci sa síce zdá, že sa správa nejako divne, poslušne však jeho príkazy vykonávajú, až kým film nedokončia.
Výsledok tej chaotickej práce je strašný. Americkí kritici film strhali, ale z Francúzska prišli celkom iné ohlasy. Je to skvelý, nadchýnali sa tamojší intelektuáli.

Woody Allen v tomto príbehu ironizoval takmer všetko, čo sa dalo. Američanov, Francúzov, aj filmový biznis samotný. Vedenie festivalu v Cannes prejavilo zmysel pre humor, neváhalo a v roku 2002 vybralo Hollywood Ending za otvárací film.
Je dobré, keď sa Američania sťažujú
Pretože tento film okrem vyššie spomenutého krásne vystihuje aj vzťahy, ktoré medzi sebou francúzsky filmový svet a americký filmový svet majú.
Po prvé, je to večný súboj o prestíž aj vplyv. A po druhé, je to obojstranne výhodný vzťah. Láska a nenávisť.