CANNES. „Nech sa páči, poďte ďalej. Takto vyzerá izba herečky v Cannes, ani nie je veľmi veľká,“ usmieva sa Barbora Bobuľová v jeden z najväčších dní svojho života.
Popoludňajšie slnko zmäkčuje pôsobivý výhľad na strechy domov v centre mesta. Na stolíku sú drobné misky s ovocím, na garniži visia okrem záclon elegantné čierne šaty so sofistikovaným výstrihom.
Tento rok už po červenom koberci kráčali predstaviť svoj súťažný film herečky Scarlett Johansson, Natalie Portman, Julianne Moore, v stredu večer bola na rade aj ona.

Osud to zahral tak, že rodáčka z Martina už vyše dvadsať rokov žije v Ríme. Pracuje s najväčšími hviezdami talianskej kinematografie a prežíva s nimi vzrušujúce chvíle, keď je celý filmový svet sústredený na jednom mieste a v jednom čase.
Stalo sa to aj teraz, keď jej legendárny režisér Nanni Moretti zveril úlohy idealistickej komunisticky v novom filme Svetlé zajtrajšky.
Hrám, čo by som si nikdy netrúfla robiť
Keď nám Barbora Bobuľová dvere svojej izby v hoteli Gray Albion otvorila, bolo pol šiestej. O štyri hodiny neskôr mala byť pripravená na sviatočný výstup ku kinosále. Pred desiatkami kamier a fotografov.
„Ešte som si na tridsať minút zdriemla a dala som si sprchu,“ hovorila a s ľahkosťou stúpala bosými nohami po koberci. Varila čaj a svoje čierne šaty odsunula na okraj okna, „aby nebránili výhľadu“.
Keď si potom sadla do kresla, začala myslieť na to, čo pre ňu táto chvíľa znamená.