Tak zle, ako sa len dá
Keby mohli lavičky rozprávať, ktovie, čo všetko by zo seba dostali. Teraz sa za ne rozhodol rozprávať režisér Viktor Csudai. A nakrútil komédiu Tak zle, ako sa len dá.
„S každou ulicou, sochou, fontánou či lavičkou v meste sa viaže nejaká historka, niekto tam niečo zažil. Zábavné, smutné, družné, osamelé, všedné banálnosti, ale aj zásadné životné zvraty,“ uviedol režisér.
„Ako pubertiaci, v tom čase ešte bez mobilov a sociálnych sietí, sme boli stále vonku a stále sme niečo riešili. Pravdaže sme mali hlboko do vrecka, a tak najlepšie miesto na pokec boli lavičky vonku.“
Csudai ponúka päť izolovaných historiek piatich dvojíc rôzneho veku a sociálneho zázemia. Človeku možno pri názve jeho filmu napadne americká komédia Tak dobre, ako sa len dá s Jackom Nicholsonom a Helen Huntovou v hlavných úlohách (obaja za ňu získali Oscara).
S Csudaiovým filmom to však nemá veľa spoločné. Ak neberieme do úvahy to, že aj on odkrýva zopár špecifických vzťahových zápletiek.
Na um môže zísť aj starší film Jima Jarmuscha Noc na zemi poskladaný z niekoľkých historiek v nočných taxíkoch. Tam sa však postavy presúvali prostrediami a navyše sa film odohrával v rôznych svetových metropolách (New York, Los Angeles, Helsinky, Paríž a Rím).
Csudaiove historky sa viažu na päť lavičiek, na ktorých hrdinovia posedávajú. Nezáleží ani na tom, kde tie lavičky sú, prostredie je v tomto prípade druhoradé.
Od tínedžerov po dôchodcov
Rozprávanie otvára poviedka o dvojici tínedžerov – Kevinovi a Alici. Chlapec sa dievčaťu prizná, že sa mu páči a že by s ňou chcel chodiť. Ona ho odmieta s tým, že ešte ani sama nevie, čo chce a že ju asi priťahujú skôr ženy.
