Autor je dramaturg Opery SND
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Posledný mesiac divadelnej sezóny 2022/23 bude v Opere SND v znamení dvoch kľúčových diel jedného z najväčších operných skladateľov dejín, Giuseppe Verdiho.
Veľkolepá Aida
V prvom bloku uvidíme inscenáciu opery Aida, diela zo záverečného, vrcholného obdobia tvorby skladateľa. Verdiho fantázia sa vtedy opäť rozžiarila a vznikla obdivuhodná opera, pôvodne určená na otvorenie Suezského prieplavu.
Veľkou inšpiráciou bolo skladateľovi mimoriadne atraktívne prostredie starovekého Egypta, kde sa dej odohráva. Kvalitné libreto napísal Antonio Ghislanzoni podľa námetu francúzskeho archeológa Augusta Mariettea.
Fiktívny príbeh tragickej lásky etiópskej princeznej a egyptského vojvodcu je kvalitne vybudovaný na základe uveriteľných ľudských citov a vášní.
Dej plynie relatívne jednoducho a predvídateľne: od začiatku voči ústrednému páru nepriaznivo naklonené okolnosti smerujú k neodvratnej katastrofe. Láska i nenaplnená láska, láska k vlasti, žiarlivosť, intrigy a pomsta – všetky ingrediencie spolu vytvárajú plnokrvný romantický príbeh.
Je zaujímavé, že Verdi koncipoval postavy Aidy takmer neoklasicisticky – podľa typológie starých operných foriem. Také je aj ich hudobné vyjadrenie a smeruje k skôr k principiálnemu stvárneniu všeobecnej ľudskej tragédie.
Ak si ho porovnáme napríklad s tragédiou Violetty v La Traviate, osobné zaujatie v prípade tejto postavy bude vždy vyvolávať väčšie dojatie ako Aidina a Radamova rozlúčka pred tvárou neodvratnej smrti, ktorá je koncipovaná skôr podľa univerzálnych etických princípov, než ako osobná tragédia.
Aida v SND (zdroj: Šimon Parec)V hudbe Aidy je zhmotnená neuveriteľná skladateľská invencia s maximom výdobytkov operného žánru, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Verdiho intuitívne a racionálne postupy sú počas celej opery v dokonalej rovnováhe, aj v maximálne citovo vypätých scénach.
Najvýznamnejším posunom oproti starším skladateľovým dielam je znenie orchestra. Priam impresionisticky farebná a premenlivá inštrumentácia sugestívne evokuje náladu tajomného čara nílskej krajiny.
Režisérom našej aktuálnej Aidy je Pavol Smolík, ktorý k dielu pristúpil s veľkým rešpektom voči historickému a štýlovému ukotveniu príbehu.
Inscenácia nemá ambície posúvať vývoj operného divadla, no aj vďaka kvalitnému scénografickému a kostýmovému riešeniu nepôsobí ako muzeálny exponát a je v súčasnom repertoári Opery SND najvýpravnejšou produkciou.
V štyroch júnových reprízach (9., 11., 15. a 17. 6.) sa pod taktovkou Kevina Rhodesa predstavia Maida Hundeling, Andrea Danková, Ondrej Šaling, Monika Fabianová, Aleš Jenis, Peter Mikuláš a ďalší sólisti, hostia, balet, zbor a orchester SND.
Veľkolepá Aida je najvýpravnejšou inscenáciou v súčasnom repertoári Opery SND (zdroj: Zdenko Hanout)Tragická La traviata
Druhým júnovým verdiovským operným príbehom bude La traviata. Vznikla na libreto Francesca Mariu Piaveho, podľa námetu Alexandra Dumasa ml. Dáma s kaméliami.
Jej cesta na operné výslnie však nebola jednoduchá. Premiéra v slávnom benátskom divadle La Fenice bola neúspešná. Dôvodov bolo zrejme viacero, je však jasné, že príčinou bolo všetko možné, okrem hudby.
Od začiatku bolo Verdimu jasné, že píše inú operu ako všetky predchádzajúce. La traviata vykročila ďaleko za hranice vtedajších operných konvencií. Zhmotňuje skladateľovu túžbu venovať sa živému človeku a nie operným figúram.
Vokálne party, vyžadujúce náročnú techniku belcanta, tu nie sú iba príležitosťou pre spevácku virtuozitu, ale skutočne zhudobňujú text, jeho myšlienky a sú súčasťou drámy.
Neobvyklá je samotná hudobná koncepcia opery. V porovnaní s prevládajúcim veľkooperným aparátom i v protiklade k predchádzajúcim Verdiho operám, je La traviata priam modernou komornou hudobnou drámou.
Mariana Sajko v inscenácii opery La traviata v SND (zdroj: Juraj Žilinčár)Verdi dospel ku kritickému nadhľadu nad svojou tvorbou, aj vďaka súčasnému námetu eliminoval dovtedajšie maniere, zjednodušením sa vyhol hroziacej melodramatickej teatrálnosti a sústredil pozornosť na komorný príbeh troch hlavných postáv.
Aj tému samotnú benátske publikum na premiére neakceptovalo. Pre meštiansku pokryteckú morálku bolo provokatívne a neprijateľné vidieť sa na javisku ako v zrkadle – súčasná téma v súčasných kostýmoch. Navyše prítomnosť kurtizány, ktorá je zobrazená ako kladná postava, bez egoizmu, s úprimnou láskou, bez spoločenských a stavovských predsudkov, prezrádza Verdiho silný antihierarchický postoj.
Pod inscenáciou La traviaty, ktorú v júni uvidíme, je podpísaný mladý taliansky tím pod vedením režiséra Roberta Catalana. Vo veľmi zaujímavom režijnom pohľade, ktorému dominuje dôraz na komornosť príbehu, sa ideálne dopĺňa pohľad súčasného divadelného tvorcu s tými najlepšími tradíciami klasickej opery.
Režisér do svojej koncepcie vložil aj fotografickú metaforu so silnou pointou, ktorá sa vinie celým príbehom a dej umiestnil do veľmi jednoduchej, vzdušnej a čistej scény.
A túto vizuálnu a divadelnú kvalitu dokonale podčiarklo aj výborné hudobné naštudovanie a vynikajúce obsadenie, ktoré nás čaká aj v dvoch júnových reprízach (21. a 25. 6.): Mariana Sajko, Pavol Bršlík, Daniel Luis de Vicente a ďalší sólisti, hostia, zbor a orchester SND. Diriguje Enrico Dovico.
Tenorista Pavol Bršlík sa v úlohe Alfreda predstaví aj v júnových predstaveniach La traviaty v opere SND (zdroj: Marek Olbrzymek)
