Každá postava má vlastného scenáristu? Predstavy ľudí o písaní pre obrazovku sú často skreslené

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Jedna zo stien zábavného priemyslu sa rúca, pretože viac ako 11-tisíc scenáristov združených v odboroch po prvý raz od štrajku v roku 2007 demonštruje a dáva najavo viac ako desaťročie trvajúcu frustráciu z práce v hollywoodskom zákulisí.

Televízni scenáristi, ktorých projektov sa štrajk bezprostredne dotýka najviac, sa snažia vyvrátiť mylné predstavy o svojej práci, ktorá podľa nich nikdy nebola obzvlášť očarujúca – a to ani v časoch najväčšieho rozkvetu televíznych staníc.

Mnohí scenáristi tvrdia, že v ére Netflixu a Disney Plus je vyčerpávajúca pracovná záťaž a miznúca istota zamestnania hrozbou pre celú profesiu.

Denník Washington Post sa rozprával so scenáristami, odborármi z Writers Guild of America (WGA), zástupcami štúdií a odborníkmi, aby vyvrátili niektoré pretrvávajúce mýty o televíznom písaní.

Televízni scenáristi sú bohatí alebo aspoň známi

Mnohí tvrdia, že sotva vyžijú. Ak neberieme do úvahy hviezdy, ako sú Shonda Rhimes (autorka seriálu Bridgerton) alebo Ryan Murphy, mohlo by sa zdať, že aj priemerný televízny scenárista žije svoj sen a dostáva peniaze za vytváranie príbehov, ktoré sledujú milióny ľudí, v hviezdami nabitom odvetví, ktoré ročne zarobí miliardy dolárov.

Dokonca to tak môže vyzerať aj na papieri, keďže najhoršie platení televízni scenáristi v odboroch zarábajú najmenej 4154 dolárov za týždeň práce.

Televízne písanie je však konkurenčné a nepredvídateľné, série sa krátia a seriály sa často rušia v krátkom čase. Mnohí scenáristi tvrdia, že ich výplaty sa v horších obdobiach veľmi stenčujú.

„Predtým, ako som dostala túto prácu, bola som nezamestnaná až tri alebo štyri mesiace a cítila som sa veľmi demoralizovaná,“ povedala Lindsay Grossman, ktorá bola pri natáčaní seriálového reštartu Motherland. „Dlho som sa snažila, ale keď je aj po desiatich rokoch v brandži ťažké nájsť si prácu, je to jednoducho ťažko stráviteľné.“

V časoch, keď bola televízia jednotkou, typická 22-dielna séria napríklad seriálu Seinfeld mohla scenáristu zamestnať na 40 a viac týždňov. V ére streamovania sa však mnohé série skrátili na dvanásť, osem alebo dokonca menej epizód. Podľa WGA trvá práca scenáristu pre streamovaciu službu približne 14 týždňov. To znamená menej týždňov výplaty.

V ére zložitých dejových oblúkov a vysokej kvality produkcie však scenáristi tvrdia, že nakrúcanie kratších televíznych relácií si vyžaduje približne rovnaké množstvo práce ako dlhšie seriály v minulosti, takže hŕstka scenáristov je vyčerpávajúco zaťažená.

„Pracovala som sedem dní v týždni, 13 až 14 hodín denne, tri mesiace, aby som pripravila osem dielov,“ povedala Danielle Sanchez-Witzelová, ktorá pracovala na seriáloch ako New Girl, My Name is Earl a The Carmichael Show a je tiež členkou výboru WGA, ktorý rokuje so štúdiami o novej odborovej zmluve. „Toľko hodín sme pracovali ja a ešte jeden scenárista. Je to vyčerpávajúce. Je to neudržateľné.“

Scenáristi sa môžu pokúsiť pracovať na viacerých seriáloch v priebehu roka, aby vyvážili kratšie vystúpenia, ale mnohí sa sťažujú, že štúdiá sa zdráhajú zamestnať niekoho s prekrývajúcimi sa záväzkami, zatiaľ čo ďalšie v Hollywoode zakazujú prácu na čierno.

Je tu aj otázka klesajúcich tantiém – percento zisku, ktoré niektorí scenáristi dostávajú zakaždým, keď sa ich seriál reprízuje alebo licencuje. Presné vzorce pre tieto odmeny sú zložité, ale WGA tvrdí, že vo všeobecnosti sú odmeny zo streamovacích platforiem oveľa nižšie ako odmeny zo sieťových televízií.

V konečnom dôsledku sú mnohí scenáristi nútení pracovať mimo tohto odvetvia, aby vyžili, alebo nechávajú svoju kariéru stagnovať tým, že opakovane prijímajú prácu za rovnaký plat.

Každá televízna postava má svojho scenáristu

V skutočnosti je to oveľa zložitejšie. Dobre napísaný dialóg môže znieť ako produkt jednej mysle, ale skutočný proces je chaotickejší.

„Každý scenárista v tejto miestnosti sa podieľa na mapovaní seriálu, príbehu a postáv,“ hovorí Laura Blum-Smithová, riaditeľka výskumu a verejnej politiky v asociácii amerických scenáristov.

Aspoň na papieri existuje v typickom seriáli hierarchia – ekosystém, v ktorom spolupracujú a navzájom sa učia začínajúci asistenti písania a skúsení architekti príbehov.

Na spodku pyramídy sú asistenti scenáristov, ktorí pomáhajú organizovať prácu scenáristov vyššej úrovne a komunikovať medzi jednotlivými tímami. Väčšina z nich ešte nemá nárok na členstvo v asociácii WGA.

Na ďalšej priečke sú odborovo chránení scenáristi, ktorí môžu napísať prvý návrh scenára. Starší scenáristi, editori príbehu, môžu potom scenár upravovať a zdokonaľovať – možno vybrúsiť tie najchytľavejšie vtipy.

A ešte vyššie priečky zastávajú producenti a výkonní producenti – známi aj ako showrunneri – vedú písanie scenára počas procesu natáčania a často robia úpravy v poslednej chvíli, keď sa scenár uvádza do života.

Keďže sa však riaditelia štúdií snažia ušetriť peniaze znižovaním rozpočtov na scenáre, mnohé z týchto rozdelení sa zotrelo. WGA sa sťažuje, že mnohí scenáristi teraz vykonávajú prácu viacerých ľudí bez akéhokoľvek príplatku a že televízne písanie sa v podstate mení na prácu na objednávku – s každým sa zaobchádza ako s nezávislým dodávateľom.

Spoločnosť Warner Bros. Discovery na tento fenomén nechtiac upozornila, keď tento týždeň obnovila svoju streamovaciu službu Max. Mnohí scenáristi protestovali proti tomu, že na obrazovkách náhľadov novej aplikácie už nie je uvedené, kto je autorom seriálu alebo filmu, a scenáristi sú tak hádzaní do jedného vreca s režisérmi a výkonnými producentmi ako „tvorcovia“.

Aliancia filmových a televíznych producentov, ktorá zastupuje štúdiá pri rokovaniach o zmluvách s WGA, sa proti niektorým tvrdeniam ohradila. Hovorca Scott Rowe uviedol, že na rozdiel od nezávislých dodávateľov dostávajú scenáristi dôchodkové a zdravotné dávky a majú nárok na platenú rodičovskú dovolenku.

Scenáristická dielňa

Nie je to tak, ako si myslíte. Ak ste videli seriál 30 Rock alebo skeč Key & Peele o filme Gremlins 2, viete, ako by mala vyzerať scenáristická dielňa – veľká spleť kreatívnych ľudí, ktorí sa krčia okolo stola a vymieňajú si vtipy a nápady, kým ich spoločný vtip nevytvorí hollywoodsky scenár.

Na tomto klišé je v skutočnosti veľa pravdy. Scenáristické tímy sú základom televízie takmer tak dlho, ako existuje toto odvetvie. Sú to tvorivé dielne, ktoré vedú seriál od jeho vzniku až po úpravy na poslednú chvíľu a dejové zvraty, ktoré sa objavia počas natáčania.

Alebo skôr boli. Od štrajku WGA v roku 2007 sa v záujme znižovania nákladov výrazne zmenšili priestory pre scenáristov, ktoré podľa odborov čoskoro zaniknú, ak bude po vôli štúdiám.

„Spoločnosti sa snažia zlikvidovať scenáristické dielne a zmeniť písanie na slobodné povolanie,“ povedal tento mesiac vyjednávač WGA a scenárista Adam Conover v podcaste The Town with Matt Belloni.

Termín „miniroom“ sa stal pejoratívnou skratkou pre znižovanie počtu zamestnancov v brandži. V niektorých prípadoch štúdiá skutočne zamestnávajú menej scenáristov na jeden seriál.

Častejšie sa však scenáristi stávajú skôr brigádnikmi než neoddeliteľnou súčasťou produkcie. Sanchez-Witzelová hovorí, že sa často stáva, že len hŕstka scenáristov je prítomná pri celom výrobnom procese, pričom všetky následné zmeny scenára má na starosti showrunner a možno dvaja alebo traja ďalší scenáristi.

Z dlhodobého hľadiska sa niektorí obávajú, čo sa stane s remeslom bez dielní, kde sa začínajúci scenáristi môžu učiť od skúsených kolegov.

„Ak vytvoríme systém, v ktorom sa nikto nebude učiť, ako skutočne robiť televíziu na vyššej úrovni, o desať rokov nebude robiť televíziu nikto,“ povedal filmový kritik a spisovateľ Drew McWeeny.

Štúdiá presne nepopierajú, že by sa zmenšoval priestor pre scenáristov. Požiadavka odborov na povinné obsadenie „je v skutočnosti náborovou kvótou, ktorá je nezlučiteľná s kreatívnou povahou nášho priemyslu,“ uviedol vo vyhlásení hovorca AMPTP Rowe. „Nesúhlasíme s uplatňovaním univerzálneho riešenia na seriály, ktoré sú jedinečné a odlišné svojím prístupom k tvorivému personálu.“

Televízia je populárna, takže pracovných miest musí byť dostatok

V skutočnosti je to práve naopak. Relácií je viac ako kedykoľvek predtým. Akurát že kratšie série a zmenšovanie scenáristických miestností vytvorili paradox a pracovných miest je menej.

Podľa prieskumu spoločnosti FX Networks bolo v roku 2022 uvedených viac ako dvojnásobok pôvodných seriálov v anglickom jazyku ako pred desiatimi rokmi – 599 oproti 288.

Ale zatiaľ čo typický sieťový seriál mohol mať desať až 12 a viac scenáristov, streamovacie služby zvyčajne najímajú šesť až osem.

Kyra Jones, scenáristka seriálov Queens, Woke a The Right Swipe, uviedla, že konkurenčný trh práce predstavuje „jednu z najväčších hrozieb pre zvyšovanie rozmanitosti a inklúzie v oblasti televízneho písania“.

Showrunneri „sa boja riskovať a pracovať so scenáristami s menšími skúsenosťami“, povedala. „Chcú sa uistiť, že majú niekoho, o kom si myslia, že dokáže čo najrýchlejšie a najefektívnejšie urobiť svoju prácu, a preto sú miestnosti veľmi obsadené a najímajú len výkonných producentov alebo výkonných spoluproducentov, scenáristov na vysokej úrovni, čo nás necháva v úzkych.“

Jonesová sa presťahovala z Chicaga do Los Angeles, aby sa venovala svojej kariére po tom, ako úspešne získala dve pracovné miesta v oblasti scenáristiky. Namiesto toho musela byť celý minulý rok nezamestná a teraz pracuje na diaľku na čiastočný úväzok vo svojej starej práci – v informačnom centre pre sexuálne zdravie a násilie na Northwestern University – a čaká na ďalšiu príležitosť v televízii.

Spisovatelia sa konečne 'presadia', keď dostanú hitový seriál

V skutočnosti to možno ani nezistia. Hollywood sa už dlho predáva na základe amerického sna, ktorý je príležitosťou pre skutočné príbehy o bohatstve. Ava DuVernayová sa napríklad vyšplhala z filmovej publicistky na producentku, ktorá získala cenu Emmy. Larry David predával podprsenky a jazdil v New Yorku s taxíkom, kým sa mu podarilo zbohatnúť vďaka seriálu Seinfeld.

Mnohí spisovatelia tvrdia, že posledných päť až desať rokov rozbilo mechanizmus kariérneho postupu, ktorý umožnil tieto hviezdne premeny. Navyše je pre nich čoraz ťažšie zistiť, koľko ľudí sleduje ich seriály.

Streamovacie spoločnosti majú oveľa viac údajov o svojich divákoch, než by kedy mohli mať kancelárie alebo televízie, ktoré sa spoliehajú na Nielsenove ratingy (americká firma Nielsen Media Research meria mediálne publikum vrátane televízie, rádia, divadla, filmov a novín, pozn. red.), ale spoločnosti tieto informácie prísne strážia – dokonca aj pred svojimi scenáristami.

Scenáristi, ktorých projekt je určený len na streamovanie, dostávajú paušálnu zostatkovú sadzbu na základe toho, koľko predplatiteľov si danú službu pozrie.

Napríklad scenárista, ktorého dielo sa streamuje na Netflixe, zarobí viac peňazí ako scenárista, ktorý píše pre menšieho streamera, ako je Paramount Plus. V rámci konkrétnej streamovacej služby je však plat rovnaký. Scenáristi najviac sledovaných hitov Netflixu, ako sú Stranger Things alebo Bridgerton, zarábajú rovnako ako tí, ktorí píšu najmenej sledované seriály na tejto platforme, povedal Kaufman.

„Streameri sa na Wall Street chvália technológiou, ktorú používajú vo svojich algoritmoch, a potom nám nič nepovedia,“ povedal Sanchez-Witzel.

Scenáristi tvrdia, že keď nevedia, aká úspešná je ich práca, nemajú ani predstavu, či môžu požadovať lepší plat – čo je obzvlášť dôležité, keďže odmeny za streamovanie sú nižšie ako v prípade sieťových relácií. Taktiež to narúša predstavu o tom, že Hollywood stojí na zásluhovosti.

„Ak niečo natočíte a pozrie si to miliarda ľudí, získate toľko peňazí, ako keby to bola katastrofa,“ povedal tento mesiac pre Variety scenárista a režisér Judd Apatow. „To nie je dobré pre tvorivosť, pretože to tvorivým ľuďom berie veľa motivácie. Ľudia naozaj tvrdo pracujú, aby si vytvorili nejaké životné zázemie.“