SME

Z dediny odišla, až keď začali zaplavovať jej dom. Po rokoch samoty z nej bola Baba z lesa

Lena Jakubčáková ju fotila dvadsať rokov.

Katarína Kiovská mala prezývku Baba z lesaKatarína Kiovská mala prezývku Baba z lesa (Zdroj: Lena Jakubčáková)

Baba z lesa si žartom začala hovoriť sama. Neskôr jej na toto meno začala chodiť aj pošta a mnohí možno ani nevedeli, ako sa skutočne volá. Žila osamote, päť kilometrov od dediny Opátka, neďaleko vodnej nádrže Ružín, ktorá zaplavila jej pôvodný domov.

Pôsobila ako čudáčka, ktorá sa rozprávala so zvieratami, bola hlboko spätá s pôdou a s prírodou a mala len minimálny kontakt s ľuďmi. Fotografku Lenu Jakubčákovú napriek tomu spájalo s Katarínou Kiovskou pevné puto a vyše dvadsať rokov ju navštevovala a fotografovala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až po jej smrti však naplno pochopila silu a komplexnosť jej príbehu. Kiovská sa odmietala vysťahovať zo svojej rodnej obce určenej na zánik, roky bojovala s úradmi, zažila prenasledovanie a svoj vzdor napokon pretavila do dobrovoľného vyhnanstva. Jej príbeh mapuje kniha Baba z lesa, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt.

Najskôr žila v mesačnej krajine, potom sama v lese

„Väčšinu života prežila sama, raz do týždňa chodila na omšu do Opátky, občas sa u nej zastavili chatári alebo ľudia, čo si od nej niečo kupovali, no boli to povrchnejšie kontakty. Málokto jej rozumel, pretože bola priama, často na ľudí reagovala bez pozdravu, povedala vždy to, čo si myslela, mala drsnú, divú náturu,“ opisuje Lena Jakubčáková to, ako na iných ľudí Katarína Kiovská často pôsobila.

SkryťVypnúť reklamu

Nebolo to tak vždy a zďaleka to nebol jediný rozmer tejto zaujímavej ženy.

Kedysi aj ona bola súčasťou spoločenstva, bola nesmierne inteligentná, rada sa učila a až do smrti mala vynikajúcu pamäť a sviežu myseľ.

Narodila sa v obci Košické Hámre, ktoré spolu s Rolovou Hutou či Ružínom zaplavili pri budovaní vodnej nádrže. Sústava vodných diel sa začala budovať už v roku 1963 a pôvodný plán bol, že v polovici 60. rokov budú Košické Hámre zaplavené. Katarína Kiovská a jej mama sa však zo svojho domu odmietli vysťahovať aj vtedy, keď z pôvodnej dediny zostali iba trosky.

Úrady odmietali ich sťažnosti a žiadosť postaviť si nový dom čo najbližšie k ich pôvodnému a rovnako ako ostatných obyvateľov ich chceli presídliť do Košíc alebo iných dedín. Čelili najrôznejším vyhrážkam, šikanovaniu, v novinách ich označovali za čierne ovce a neprispôsobivé občianky a vtedajší režim mal blízko aj k násiliu. Ony však trvali na svojom.

SkryťVypnúť reklamu

„Odsťahovali sa všetci susedia, dokonca aj jej súrodenci, všade naokolo nich bola mesačná krajina, blato, zbúrané domy, kostol, kaštieľ. Zostali samy bez pomoci, bez podpory a bojovali. Jej mama dlhé roky komunikovala s úradmi, dokonca sa vybrala do Prahy za vtedajším prezidentom Ludvíkom Svobodom. Neviem si predstaviť ich silu a odhodlanie,“ vraví fotografka.

Domov opustili až v roku 1970, keď im voda začala doslova zaplavovať dvor a keď od prezidenta dostali tiché povolenie postaviť si nový dom na svahu blízko priehrady.

Priateľstvo Baby z lesa a dievčaťa s fotoaparátom

Keď v osemdesiatych rokoch zomrela aj jej mama a syn sa odsťahoval, zostala sama a v podstate mimo spoločenstva ľudí. V tom čase ju, ešte ako dieťa, spoznala aj Lena Jakubčáková.

SkryťVypnúť reklamu

„Sprostredkované stretnutia s ňou prostredníctvom otca a deda si pamätám len matne,“ vraví fotografka. Práve jej starý otec, ktorý s Kiovskou pracoval a neďaleko postavil chatu, patril medzi tých nemnoho ľudí, ktorí ju chápali.

„V mojom podvedomí sa však tieto stretnutia z detstva zafixovali, pretože už v neskoršej puberte som ju začala sama vyhľadávať a odbiehať k nej čoraz častejšie. Babka sa dokonca niekedy urážala a často moje odchody uzavrela vetou, že za ňou chodím preto, lebo chcem žiť sto rokov pozadu ako ona.“

V tom čase Jakubčáková začala aj fotografovať a Baba sa stala jedným z jej prvých objektov. "Prvé roky som si vôbec neuvedomovala, že ju fotím systematicky a že je to začiatok mojej dokumentárnej práce."

K Babe ju totiž nepriťahoval žiaden úmyselný umelecký zámer, skôr sa v danej chvíli stretli dve veci: fascinácia fotografiou a neobyčajnou osobou.

SkryťVypnúť reklamu

„Hoci vekový rozdiel medzi nami bol skoro päťdesiat rokov, stali sa z nás dobré priateľky. Časom sa z nej stala aj moja krstná mama a náš vzťah sa posunul na inú úroveň. Naše priateľstvo bolo spontánne, otvorené a trochu divoké. Istá divokosť, ktorá bola v nej a takmer vo všetkom, čo ju obklopovalo, ma upokojovala, nachádzala som tam samú seba alebo svoje miesto.“

Všetko okolo nej sa rozpadávalo do krásy

Ako fotografka zachytávala nielen jej všedný život spojený s prácou na poli v kontakte s prírodou, ale aj jej starnutie, vieru či vnútornú slobodu.

„Nebola zatrpknutá na to, že starne a starobu aj samotu niesla veľmi dobre a bola takmer úplne sebestačná.“ To podľa Jakubčákovej súvisí aj s tým, ako Baba vnímala zanikanie vecí okolo seba. „Podvedome som zachytávala zátišia, ktoré ona nechávala dlho na jednom mieste, všetko tam zarastalo, splývalo s prírodou, zanikalo, rozpadávalo sa do krásy. Dnes žijeme rýchly život a je nesmierne zaujímavé vidieť, že niekto ho žil v pomalosti a v zmierení s tým, čo má."

SkryťVypnúť reklamu

Fotografie po prvý raz použila vo svojej diplomovej práci na opavskom Inštitúte tvorivej fotografie v roku 2014 a v tom roku ich prihlásila aj do súťaže Slovak Press Photo, kde zvíťazila v kategórií Každodenný život. Nasledovalo niekoľko výstav, krátky film, prvá knižná maketa a Jakubčáková mala v pláne aj jej vydanie.

V roku 2017 však Kiovská náhle zomrela a zmeny nastali aj v živote fotografky. Narodil sa jej syn a z Košíc sa presťahovala práve do obce Opátka. V novej životnej etape sa jej začali otvárať nové súvislosti. Kým Kiovská žila, vnímala ju len v prítomnosti, no po jej smrti začala dešifrovať aj príbeh jej vzdoru zo šesťdesiatych rokov a naplno sa zahryzla aj do dokumentárnej práce a archívneho výskumu.

Niekedy sa možno zbytočne prispôsobujeme

„Keď Katka žila, rozprávali sme sa skôr o prítomnosti a len kde-tu naznačila, čo sa dialo v súvislosti s jej životom predtým, ako začala žiť v lese. Rovnako tak priehradu som od detstva vnímala ako vodu, ktorá tam bola odjakživa. Celý príbeh sa mi začal otvárať až neskôr s archívnym výskumom,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu

Podarilo sa jej zohnať množstvo dokumentov, vyhľadala ľudí, ktorí ju poznali z obdobia v Košických Hámroch, komunikovala dokonca s českou prezidentskou kanceláriou, na ktorú sa matka s dcérou pravidelne obracali.

Z dokumentov jej začal vyrastať pozoruhodný a nadčasový príbeh vzdoru jednotlivca proti systému. „Dve ženy dokázali dať najavo štátu, že sa nepoddajú. Je to dôležité a univerzálne posolstvo a dôkaz toho, že rozhodnutie jedného človeka a postoj zmôže veľa. Nebol to vyslovene boj proti režimu, postavila by sa moci v akomkoľvek režime, bol to boj za vlastné práva. Jej sila individuálneho vzdoru osvetľuje všetko, čo ma na nej už dávno predtým fascinovalo. Ukázalo sa mi, že niekedy sa možno zbytočne prispôsobujeme a že dokážeme vybojovať oveľa viac, len treba vydržať.“

SkryťVypnúť reklamu

Kniha, ktorá onedlho vyjde vo vydavateľstve Absynt, je komplexné dielo, v ktorom sa odráža dvadsať rokov dokumentárnej fotografie, archívny výskum aj hlboký ľudský vklad.

V prvej časti Jakubčáková prináša dokumenty dosvedčujúce boj, ktoré obe ženy zviedli. V druhej nachádzajú priestor fotografie zachytávajúce všedný život Baby z lesa a nevšedné priateľstvo s fotografkou. Tretia časť zas zachytáva jej osobité monológy a rozhovory, ktoré spolu s fotografkou viedli.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 172
  2. Každý piaty zomrie 8 993
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 778
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 332
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 804
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 806
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu