Andrzej Stasiuk, jeden z najprekladanejších poľských prozaikov, vidí krásu inde ako v svetlách bohatých európskych veľkomiest.
Nie v Berlíne, Paríži či v Londýne, kam sa kedysi všetci vypravovali, ale skôr na východnom Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Albánsku, Moldavsku, Ukrajine či v jeho rodnom Poľsku.
Spolu s manželkou navyše vedú od roku 1996 vydavateľstvo Czarne, v ktorom sa sústreďujú práve na vydávanie literárnych reportáží, esejí a cestopisov o týchto menej nablýskaných a častejšie prehliadaných krajinách Európy.
Ľudia vždy tvoria gro všetkých miest
Andrzej Stasiuk začína svoju knihu cestou po Slovensku. S ošarpanou mapou, slovenskou dvojstovkou, ktorá je nepraktická, zaberá mu priveľa miesta a v podstate je mu nanič. Už z prvých riadkov sa môže zdať, že jeho kniha bude iba akýmsi cestopisom, ale nie je to celkom tak.
Jeho úžasné kvetnaté opisy a prirovnania tomu nasvedčujú, no v skutočnosti ich využíva nielen na jazykových, ale aj na obsahových úrovniach.
Veľký priestor totiž dostávajú ľudia, ktorí, predsa len, tvoria gro každej autorovej cesty. Pastieri či vodiči kamiónov, každý z nich má svoj vlastný príbeh a myseľ poznačenú mnohými útrapami – vojnami, perzekúciou počas oboch totalít 20. storočia či pridlhými rokmi sovietskej nadvlády.
„Je celkom možné, že človek pociťuje svoju existenciu až vtedy, keď cíti na koži dotyk anonymného priestoru, ktorý nás spája s najstaršími časmi, so všetkými mŕtvymi, s prehistóriou, keď sa myseľ ešte len oddeľovala od sveta a ešte si neuvedomovala svoju osirotenosť.“
Rozprávanie Andrzeja Stasiuka je miestami básnicky poetické, inokedy zase drsne reportážne. Nie je teda ľahké definovať, o aký žáner v skutočnosti ide.
Občas pripomína Johna Steinbecka a jeho knihu Potulky s Charleym, ak si, samozrejme, odmyslíme fikciu, ktorej sa Stasiuk na rozdiel od Steinbecka vyhýba, inokedy zase Andreja Bána a jeho knihu Slon na Zemplíne.
Andrzej Stasiuk: Cestou do Babadagu (prel. Karol Chmel, Absynt 2023)V každom prípade, stredná a východná Európa bez mapy, navigácie či cieľa a s rôznymi dopravnými prostriedkami, robí zo Stasiukovej knihy jeden z najlepších non-fiction memoárových cestopisov, aký môžete v súčasnosti čítať.
