Rodina je peklo, z ktorého sa nedá vymaniť. Deti v SND sú vrcholom sezóny
V každom z piatich obrazov vidíme jednu veľkú rodinnú udalosť. Pohreb, svadbu, oslavu sedemdesiatky, Vianoce a Veľkú noc. K divákom preniká vôňa pečeného kurčaťa aj rezňov, krája sa torta a víno aj pálenka tečú prúdom a popri pití a jedení vzniká jedna vtipná situácia za druhou.
Všetko by to bolo krásne a veselé, keby sa to netýkalo rodiny. Keď sa totiž na rodinných oslavách stretnú postavy, ktoré poctivo zo života odpozorovala Timrava, nemôže to v žiadnom prípade dopadnúť idylicky.
Inscenácia Deti ukazuje Činohru Slovenského národného divadla v najlepšej možnej forme. Výborná práca s predlohou, poctivá réžia a herecké výkony, na ktoré sa dá dívať opakovane. Zároveň má však aj jedno veľké mínus. Pre každého, kto kedy žil v rodine, je až neznesiteľne zrozumiteľná.
Nemalo si prísť na svet!
Režisér Michal Vajdička dej situuje do akéhosi univerzálneho času. Kostýmy aj ostatné reálie najskôr evokujú slovenskú dedinu z čias Timravy, no postupne pribúdajú detaily, ktoré túto predstavu narúšajú. Slúchadlá v ušiach tínedžera, rýchlovarná kanvica v kuchyni, hity Heleny Vondráčkovej na svadobnej oslave, televízor v obývačke aj vianočné pozeranie „Popelky“.
Toto pohrávanie sa s časom je nielen jedna z foriem jemnej komiky, ale predovšetkým zásadný fakt, že naše rodinné drámy sa nikam nepohli.
