Úvahy o kolapse mayskej spoločnosti pod vplyvom knihy amerického antropológa Josepha Taintera ho priviedli k úvahám o zánikoch starovekých a stredovekých civilizácií.
Archeologický výskum, pandémia a klimatické zmeny boli zdrojom poznania, že elity i bežní ľudia sa pri riešení problémov v minulosti správali rovnako ako my pri poslednej pandémii covidu.
O tom rozpráva archeológ, autor a spoluautor viacerých kníh s témou zániku civilizácií BRANISLAV KOVÁR.
Vo vašom životopise sa okrem iného píše, že ste vyštudovali archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, zúčastnili ste sa na archeologických expedíciách vo Francúzsku, v Kuvajte, Guatemale a Sudáne. Začnime teda nimi. Čo bolo cieľom tých expedícií, čím boli zaujímavé a čo sa vám na nich podarilo zistiť?
"Všetky tie expedície, na ktorých som sa zúčastnil, jednu som aj viedol, boli vedecké, ich účelom nebolo nájsť nejaké poklady, ale skôr zodpovedať si rôzne vedecké otázky."
Čiže idete na expedíciu s nejakým cieľom, hypotézou a tú si chcete potvrdiť, doplniť, vyvrátiť...
"Napríklad vo Francúzsku sme pod vedením Dr. Petra Milu skúmali významné keltské oppidum, ktoré spomínal aj Gaius Iulius Caesar.
S jeho tímom sme tam robili takzvanú geofyziku, to znamená, že sme využívali geofyzikálne prístroje a skúmali lokalitu bez toho, aby sme museli kopať hlboké sondy.
Vďaka tomu sme mohli identifikovať rozsah keltského osídlenia. Zaujímavý výskum bol aj v guatemalskej džungli pod vedením profesora Milana Kováča. Tam sme skúmali jedno z najstarších mayských miest Uaxactún, ktoré sa nachádza neďaleko iného významného mesta Tikal.
Sudánska lokalita Duwejm wad Hadž, miesto výskumovslovenských archeológov. (zdroj: FOTO - ARCHÍV B.K.)Tu sme skúmali viaceré obdobia a lokality, lebo rozvoj Mayov trval pomerne dlho. Objavili sme tu nové sídliská s novými pyramídami. Spolu s Dr. Jozefom Hudecom sme viedli výskum v Sudáne, na lokalite Duwejm wad Hadž, kde sme pôvodne išli preskúmať starý egyptský chrám, čo sa nám nie celkom podarilo, lebo vypukla pandémia a následne sa situácia v Sudáne skomplikovala.
Skúmali sme tam jednu z najstarších a najväčších mešít v krajine, ktorá sa nachádzala na vrcholku lokality. V Kuvajte na výskume na ostrove Failaka som bol členom tímu, ktorý pod vedením doc. Mateja Ruttkaya a Dr. Karola Pietu skúma život v predislamskej kresťanskej osade."
Čo bolo cieľom vášho výskumu v Guatemale? Poznatky z tohto výskumu využívate aj vo vašich publikáciách Sila zániku a Klíma v dejinách, kde spomínate záhadný odchod mayských obyvateľov z tamojších miest. Prišli ste na vysvetlenie tohto faktu?
"Práve počas tohto výskumu som sa začal venovať problematike mayských kolapsov, lebo som tam po nociach v stane čítal knihu amerického antropológa Josepha Taintera o kolapsoch zložitých spoločností.
A tá prítomnosť na mayských lokalitách jednoducho človeka vedie k tomu, že začne premýšľať, prečo Mayovia skolabovali. U nich môžeme dokonca hovoriť o viacerých kolapsoch, až piatich, ale najhlavnejší je ten posledný, ktorý bol v 9. a 10. storočí.
Datovanie je trochu problematické. Ak sa v archeológii použije termín „náhly“, to neznamená, že sa to udialo zo dňa na deň, či z mesiaca na mesiac, ale ide o proces, no nám sa to v archeologickom bádaní zdá, akoby to všetko prebehlo rýchlo.
V tomto kolapse sme videli akýsi zlom, niektoré lokality boli opúšťané, prestali sa objavovať stély s nápismi a celkovo môžeme povedať, akoby tá spoločnosť zmizla. Chýbajú nám elitné sídla a zdá sa, že sa s tou spoločnosťou niečo muselo stať."
Máte nejaké vysvetlenie, prečo nastal ten kolaps?
"Jestvuje o tom viacero teórií, od klimatických zmien, ktoré máme tiež v tomto období zadokumentované, ale jedna interpretácia hovorí, že mayský systém sa rozpadol.
Aby ste si to vedeli predstaviť, v mayskom svete dlhodobo existovali dve mocnosti – Tikal a Calakmul, ktoré môžeme prirovnať k starovekým Aténam a Sparte. Mali medzi sebou časté vojnové konflikty a vytvorili si aj istú sieť spojencov, ktorých ovládali.
Jedna z nich, Tikal, nakoniec zvíťazila a tento systém sa rozpadol. Tikal nebol pripravený na to, aby ovládol celý mayský svet, a do toho vstúpili ďalšie problémy.
Dnes je na tom území prales, ale v tom období to bolo husto urbanizované prostredie, veľa stromov bolo vyklčovaných, čiže pravdepodobne tam dochádzalo aj k erózii pôdy, znižovala sa jej úrodnosť.
Do tohto komplexu problémov vstúpili zrejme klimatické zmeny a celý systém sa zrútil."
Núbijské pyramídy v Džebel Barkal (Sudán). (zdroj: FOTO - ARCHÍV B.K.)V knihe Sila zániku píšete, že „každá spoločnosť sa vyvíjala v rôznom prostredí a skolabovala za špecifických podmienok, existuje však súbor znakov, ktoré sú pri zánikoch podobné, aj keď sa nemusia vyskytovať všetky spoločne...“
"Pri každom kolapse vždy pôsobí viacero faktorov. Samozrejme, mnohí bádatelia zdôrazňujú „ten svoj“ dôvod, ale kolaps nikdy nespôsobí jeden faktor, napríklad klimatické zmeny často bývajú tým posledným klincom do truhly.
