Keď sa autor zamerá na detského čitateľa, neoprávňuje ho to napísať nezáživný detektívny príbeh s primitívne jednoduchou zápletkou.
Deti si zaslúžia omnoho lepší knižný výsledok! Aj ony si predsa vedia vychutnať kvalitný detektívny príbeh, chcú sa zahĺbiť do neľahkého vyšetrovania.
Anna Starobinec stvorila nadpriemerné detektívky – presne také, aké si deti zaslúžia.
Zvieratá sa tiež riadia zákonmi. Napríklad v Ďalekom lese platí zákon, že loviť obyvateľov lesa je zločin. Bývalí konzumenti mäsa si môžu „pochutnať“ na zeleninových pokrmoch alebo na hmyze.
Zvieratá nie sú v ohrození života, a keď už dôjde k (zvyčajne) nenásilnému zločinu (krádež šišky z borovice, neupratané výkaly na čistinke, pero vytrhnuté z chvosta a i.), Polícia Ďalekého lesa ho vyšetrí. Jazvecúr, zástupca a chovanec náčelníka Polície Ďalekého lesa, však túžil vyšetrovať úplne iné zločiny. Dočkal sa.
Náčelník Jazvec
Náčelník Jazvec nebaží po naháňaní zločincov páchajúcich kruté zločiny. Má rád pokoj, spánok a svoj piatkový rituál – návštevu baru Pod práchnivým dubom spojenú s dobrým jedlom, napríklad v podobe plneného pníčka.
Vie, že obľúbenú kalorickú pochúťku by si mal dočasne odpustiť. Nerátal však s tým, že v nedohľadne sa ocitne aj zimný spánok. Vrabce totiž prileteli do baru so zlovestnou správou – niekto zabil Zajaca...
Obeť Zajac
Bolo zjavné, že na lúke došlo k obludnému zločinu. Zo Zajaca toho veľa nezostalo – niekoľko obhryzených kostí, pár kúskov kožušiny, krvavá škvrna. Kto zabil Zajaca?
Jazvecúr si bol odpoveďou istý a okolo stojaci zvedavci s ním súhlasili – vrahom je Vlk! Unavený Jazvec nemienil podľahnúť verejnej mienke a započal vyšetrovanie.
Z miesta činu sa zvierací detektívi vybrali k Vlkovi, ktorý tvrdil, že s vraždou nič nemá, ale nemal ani alibi. Ako jediný podozrivý sa preto ocitol v policajnej cele...
Právo pozostalých
Zajacova smrť sa najviac dotkla Zajačice, s ktorou mala obeť početné potomstvo. Rodina bola chudobná a zdalo sa, že smrť biedu ešte prehĺbi. Na scéne sa však zjavili Advokáti Kuviky, ponúkli vdove svoje právnické služby.
Nepochybovali o Vlkovej vine a tvrdili, že podľa zákona má rodina zavraždeného právo obývať vrahov dom.
Vypočúvanie v zajačej domácnosti prinieslo nečakaný posun. Vtáčí člen rodiny – Škorec Škorček, schopný zapamätať si a zopakovať všetko čo počuje, zreprodukoval desivé vyhrážanie sa smrťou.
Lenže hlas, akým ho Škorček vyslovil, nepatril Vlkovi – bol to hlas Kojota Jota, pracujúceho v bare Pod práchnivým dubom a dobrého priateľa obete.
Kojot Jot
Prečo by Kojot Jot zabíjal Zajaca? Motív je síce neznámy, no jeho správanie vzbudzuje podozrenie.
Ako mláďa jediný zo svorky kojotov prežil potýčku s inými zločincami a tento zážitok ho zjavne navždy poznačil. Je prchký, nervózny, stačí málo a reaguje hystericky, máva výpadky pamäte. Zabil Zajaca on? A čo ak je to celé úplne inak?
Zimný spánok sa (opäť) odkladá
Unavený Jazvec úspešne vyriešil zamotaný prípad a ukázal, že ešte nepatrí do policajného dôchodku. Zdalo sa, že uloženiu sa na zimný spánok už nič nebráni. Nuž, jedna prekážka sa našla – na policajnú stanicu vtrhol pes a ohlásil zločin. Viac nám o tom už povie kniha Právo dravca.
Právo dravca
Kniha Právo dravca nám hneď ukáže obeť zločinu a sme svedkami jej oživovania. Doktor Havranius vyskúšal umelé dýchanie zo zobáka do zobáka a sliepku sa mu napokon podarilo oživiť (čím sa neváhal nepatrične chvastať).

Líške, túžiacej pochutiť si na skutočnej sliepke (a nie na jej zeleninovej napodobenine), hrozila za jej čin krutá smrť – roztrhanie psami. Sliepka síce prežila, ale Líškine vyhliadky to nezmenilo. Muchtar, náčelník Bezpečnostnej služby obce Lovice, totiž trval na jej roztrhaní a tvrdil, že sliepka aj tak skončí v polievke...
Stop vývarom!
Preživšia obeť vstupuje na knižno-vyšetrovaciu scénu, podáva svedectvo. Volá sa Sliepka číslo štyri a je hrdou obyvateľkou kurína na pozemku Hany Planej, stráženom Muchtarom a ďalšími psami. Svoj život vnímala ako príjemný a bezpečný.
Áno, raz týždenne jedna zo sliepok odchádza z kurína do kuchyne Hany Planej a už sa nevráti, ale sliepky veria, že vybraná – tá najlepšia z nich, žije krásny život v dome. Informácia, že sliepka nespočinie v ľudskej posteli, ale v polievke, ju šokovala a pobúrila.
Nechcela skončiť v polievke! Prekvapivo ukázala, že hoc nereprezentuje najbystrejšie zvieratá, odvahy má za niekoľké – rozhodla sa vrátiť domov.
Pravda šokovala všetkých obyvateľov kurína, vyvolala rozhorčenie a skandovanie hesla „Stop vývarom!“ Jeden šok však vystriedal druhý – do kurína vošiel tvor páchnuci smrťou a zabil sliepku...