Slovenský autor Adam Kováčik má za sebou už pár úspešných titulov, pričom tentoraz sa rozhodol čitateľom predstaviť opäť trochu inak, než boli zvyknutí. Jeho najnovšia kniha Nemé hlasy je totiž mysterióznym trilerom s prvkami hororu.
Hlavný hrdina Tomáš opúšťa Bratislavu a po rokoch sa vracia do Oravského Veselého, kde prežil veľkú časť svojho detstva. Usadí sa v dome svojho starého otca, známeho horára, ktorý záhadne zmizol v útrobách majestátnej Babej hory.
Stretáva starých priateľov, zžíva sa s prostredím a jeho myseľ postupne zahlcujú rôzne spomienky.
Keď náhodou natrafí na takmer zhorený dedov denník, plný hrozivých výjavov a vecí, ktoré nedávajú logiku, utrpí aj jeho dovtedajšie racionálne zmýšľanie. Nehostinné prostredie rodnej Oravy, ktoré malo byť jeho vykúpením, sa stáva väzením, odkiaľ niet úniku.
„Dve nakreslené postavy, držiac sa za ruky so širokým úsmevom. Znovu mi obočie samo od seba skĺzlo k viečkam. Prehol som horné rohy znovu a zastavil stranu, kde sa objavili malé postavičky po prvý raz.
Keď moje oči zbadali obsah stránok, celým telom mi prešiel mráz. V mieste pre rutinné pracovné zápisky sa nachádzal aj dedov rukopis, roztrasený a v krátkych vetách rozhádzaných po stranách. Tie slová boli mätúce a naozaj znepokojivé.“

Mysterióznosť ukrytá v prírode
Dej celého príbehu je vsadený do slovenského prostredia, konkrétne do okolia mohutnej Babej hory, ktorá je oddávna známa svojím tajomnom. Práve na prelome jesene a zimy viac vyznieva mrazivá a temná atmosféra, na ktorej vykreslenie sa autor zameral už od prvých stránok.
Dôraz kladie na detailné opisy prostredia či prírody, po celý čas uchováva pomalšie tempo a na dynamike nepridávajú ani dialógy, ktoré sa tu vyskytujú len vo veľmi malom množstve.