Americká autorka bestsellerových romancí VI KEELAND predala aj na Slovensku desiatky tisíc titulov a dopriala čitateľkám množstvo dojatia, keď sa v rukách hrdinu objavil prsteň a v očiach hrdinky sa trblietala jednoznačná odpoveď. Príbehy o láske majú svoje pravidlá.
Stretli sme sa v deň jej bratislavskej autogramiády v útulnom prostredí hotela. Elegantná, príjemná a usmievavá žena plní svojim čitateľkám sny, píše o láske, radosti a šťastných koncoch.
Začnem od konca. A to od konca vašich kníh. Na záver ďakujete nielen svojim spolupracovníkom a blízkym, ale aj veľkej skupine čitateľov. Čím sú pre vás čitatelia? Prinášajú vám aj inšpiráciu, nápady a príbehy?
"Veľmi často ma inšpirujú. Rozprávajú a píšu mi svoje príbehy. Posielajú mi e-maily, ale nielen o svojich láskach. Píšu mi aj o tom, ako im moje knihy pomohli.
Niekedy sa cítim unavená, smutná, ale často mi práve komunikácia s čitateľkami prináša povzbudenie. Pred pár dňami mi prišiel e-mail s poďakovaním, že jedna čitateľka mala smútok v duši, lebo jej zomrela mama, ale moja kniha ju rozosmiala a znova naštartovala.
Čitatelia ma poháňajú v tom, aby som šla ďalej. Je to pre mňa pozitívna energia."
Vaše príbehy sú romantické a dojímavé. Som presvedčený, že v určitých momentoch si čitateľky musia aj utrieť slzy dojatia. Čo vie dojať k slzám vás?
"Veľa príbehov, ktoré sa objavujú v mojich knihách, sú do istej miery inšpirované aj udalosťami v mojom živote alebo v živote mojich blízkych. V jednej z kníh je hrdinka, ktorej umrela mama. A ten jej smútok je vlastne aj mojím smútkom, pretože práve keď som knihu písala, mi umrel otec a krátko po ňom aj mama."
Plakala som a ten smútok tam je autentický. Ale písanie je mnohokrát katarzné, očisťuje ma."
Priznám sa, asi nie som celkom správna cieľová skupina pre zaľúbené romány, ale nepochybne je aj láska tým momentom, v ktorom si povieme, že život je krásny a oplatí sa žiť ho, nie? Nakoniec, láska je kľúčový cit života.
