Seven Psalms
Už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa zaradil medzi špičku populárnej hudby, hoci to bol skôr romantický básnik ako dravý bigbiťák. Neraz hĺbavý, ale dokázal byť aj energický a hravý. Po dlhých dekádach na scéne sa 81-ročný Paul Simon ponoril do intímnej rozlúčkovej atmosféry, ktorá vypĺňa jeho pätnásty sólový album Seven Psalms.
Nie je to album prenikavých melódií, ktorými si v začiatkoch získaval publikum. Tie pesničky ostávali v pamäti, boli chytľavé, nie však bezduché. Často mali poetické čaro, niesli v sebe odkaz či silný emocionálny náboj a pekne využívali hlasový súzvuk Simona s Artom Garfunkelom.
Ani po tom, čo sa slávna dvojica na vrchole komerčného úspechu rozišla, nestratil Simon svoj „čarovný prútik“ a jeho hudba stále vzbudzovala pozornosť. Nestalo sa mu to, čo napríklad pôvodom škótskemu pesničkárovi Donovanovi, ktorý bol v 60. rokoch nabitý tvorivými nápadmi a získal si popularitu, no hoci bol aktívny aj neskôr, vytratil sa z povedomia.
Hudobník Stanley Clarke: Do mojej hudby zasiahol najviac rozvod s manželkou Čítajte Simon si udržiaval pozornosť a uznanie. Počas sólovej dráhy mu udelili niekoľko cien Grammy vrátane kategórie najlepší album, v ktorej zvíťazil uprostred 70. rokov (Still Crazy After All These Years) aj o desaťročie neskôr (Graceland).
Naposledy bol na Grammy nominovaný v roku 2006 s albumom Surprise. Aj neskôr však vydával novinky a stále mal vysoký štandard. Dôkazom je aj dobre hodnotený album Stranger to Stranger z roku 2016. Po ňom vydal ešte platňu In the Blue Light, na ktorej boli prerábky jeho menej známych skladieb, a teraz je tu celkom nový materiál pod hlavičkou Sedem žalmov.
Rozjímanie v tme a tichu
Ten názov je priliehavý hneď z niekoľkých dôvodov. Vyzerá to tak, že je to album „vnuknutia“. Podľa Simona sa mu jednoducho prisnilo, že na ňom pracuje. A on toto „volanie“ vypočul.
