Choreograf a režisér Ján Ďurovčík sa od otca naučil, že za všetko zlé si môže človek sám. Šťastie cíti pri tvorbe a pri synovi, v súkromí bojuje s lenivosťou, technológiami a vlastným zmyslom pre spravodlivosť.
NAJviac sa v živote riadim dvomi otcovými radami. Hovoril: Synček môj zlatý, za všetkým, čo je v tvojom živote zlé, si môžeš len ty sám. Keď som namietal: Oci, ale toto mi regulérne urobil niekto iný. Odpovedal: Mal si to predvídať. To hovorí dodnes. Oveľa ľahšie sa žije s vedomím, že som si niečo spôsobil sám.

Druhá jeho rada znie: So zloženým klobúkom prejdeš celý svet.
NAJobľúbenejší autori sú pre mňa Stravinskij, Mozart a Baz Luhrmann.
NAJväčšie šťastie, to sú pre mňa dve veci. Keď sa narodí „dieťa“ na javisku, to je pár sekúnd, pre ktoré sa oplatí žiť. A druhá je môj syn. Štyri dni po jeho narodení som zažil najšialenejší deň v živote. Trval tri dni.