Len občas sa v slovenskej literatúre objaví obsiahly generačný román, ktorý má všetko, čo takéto dielo má mať a napĺňa kritériá žánru, dá sa povedať, do poslednej bodky.
Myslia si to aj porotcovia Anasoft litery a do finálovej desiatky zaradili rodinnú ságu spisovateľky a scenáristky Slavky Liptákovej Krajina matiek.
Ženy, matky, sestry
Autorka rozvíja životné osudy troch generácií žien, alebo ešte presnejšie – troch sesterských dvojíc. Dej románu situovala do Levoče a zachytáva obdobie od začiatku 20. storočia až po súčasnosť.
Hoci mapuje dôležité historické udalosti, viac ako na židovské transporty, povojnové znárodňovanie majetku, založenie školy pre nevidiace deti, väznenie „nepriateľov ľudu“ či Nežnú revolúciu sa zameriava na vzťahové väzby.
Časové rozpätie románu je široké, no Liptáková dokázala dejové linky udržať na uzde a umne poprepájať.
Rozprávanie sa neodvíja lineárne, sujet je dobre premyslený a postavy dôsledne a uveriteľne vykreslené. Takmer všetky ženy v románe sú matkami a hoci majú veľa spoločného, každá je iná a materstvo zvláda po svojom.
Samozrejme, Liptákovej svet nie je čisto ženský, ženám sekunduje viacero zaujímavých mužských postáv.
Napríklad Erno je ukážkovým typom človeka, ktorý pre obrovskú stratu, ktorú utrpel v detstve, nedokáže nadviazať normálny vzťah a založiť si rodinu. Román je plný dobre napísaných scén i postáv.

Po pomenovaných krivdách prichádza katarzia
Sestry Agnes a Edita sa schádzajú po matkinej smrti. Dlho sa nevideli. Ťažko hľadajú slová, komunikácia je opatrná, držia si jedna od druhej odstup. Iste, smútok zo smrti milovanej osoby dokáže zaviazať jazyk, tu je však dôvod iný.
Kdesi v minulosti sa medzi nimi čosi vážne stalo a tieň neporozumenia nadobudol priveľké rozmery. „Tie viditeľné konce nie sú až taký problém, horšie sú tie, čo sa vlečú do aleluja, a nie a nie ich v sebe preťať.“