BRATISLAVA. Vo veku 91 rokov zomrel v sobotu o 11.00 h slovenský herec, scenárista, režisér, pedagóg, recitátor Juraj Sarvaš. Potvrdila to jeho dcéra Svetlana Sarvašová.
Rádio Regina Stred RTVS, ktoré o úmrtí informovalo na sociálnej sieti, pripomenulo, že Sarvaš bol tiež úzko spätý so začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957.
"Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal," priblížilo.
Ako informoval hovorca RTVS Filip Púchovský, osobnosť Sarvaša si televízia pripomenie vo večernom vysielaní Dvojky o 20.00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.
V roku 2021 pri príležitosti svojich 90. narodenín Juraj Sarvaš uviedol: "Obdobie v Slovenskom národnom divadle - v tomto chráme kultúry - bolo úžasné, bolo to obdobie umeniu veľmi prajné. Napríklad, keď bol v divadle francúzsky spisovateľ Sartre na predstavení svojej filozofickej drámy Diabol a Pán Boh, povedal, že v Európe to bola najlepšia inscenácia."
Profil Juraja Sarvaša:
- Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.
- z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996. V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.
- na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv. Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959).
- v hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli napríklad Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).
- popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) či vo vojnovej dráme odohrávajúcej sa počas Slovenského národného povstania Stopy na Sitne (1968).
- s menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes. V roku 2021 pre TASR v tejto súvislosti povedal: "Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias. Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa - život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje." Zároveň dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, ak by nevyšiel na Poľanu.
- svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.
- Sarvaš v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
