KOŠICE. Rodine Mariny a Olega sa nedarilo v ničom. Dlho sa trápili s rekonštrukciou bytu, a keďže im chýbali peniaze, mohli si dovoliť len nezodpovedného robotníka.
Oleg bol nepraktický klarinetista. Marina bola síce akčnejšia a pracovala v realitách, no i tak musela po nociach šiť záclony, aby ich dcéra Kristína mala za čo študovať.
Aj to sa ukázalo márne, pretože Kristína sa flákala s mužmi a veľa pila a zo školy ju vyhodili.
Keď jej menili kostnú dreň, stála nad ňou farárka. Selma Blair ukázala, ako ju choroba mení Čítajte V tom čase sa u nich doma objavila svätuškárska babička. Najprv ich otravovala svojimi nekonečnými modlitbami, posväteným chlebom, posväteným medom, posvätenou mastičkou. No potom začala byť užitočná.
Olegovi vybavila dobre platenú prácu u biskupa a tvrdila, že pozná spôsob, ako pomôcť Kristíne k usporiadanému životu.
Pred dvanástimi rokmi sa tento príbeh s názvom Pohania dostal na scénu Slovenského národného divadla. Predloha, ktorú si vzal režisér Marián Amsler do rúk, vtedy dostala nečakaný a, bohužiaľ, i tragický rozmer navyše.
Oddať sa viere je dobrý obchod
Bol to posledný text Anny Jablonskej, mladej autorky z Odesy. Začiatkom roka 2011 si zaň išla do Moskvy prevziať cenu, no svojim kolegom sa z letiska Domodedovo ohlásila poslednýkrát.
Ako keby osud domyslel to, na čo v hre upozorňovala, a dokonal hrozbu, ktorú pri pozorovaní vzťahu ľudí k viere cítila.
