Mnohých Slovákov dodnes fascinuje to, čo je nezápadné, nemoderné, údajne duchovnejšie a tradičnejšie, hovorí sociálny antropológ JURAJ BUZALKA. Neuvedomujú si, že to, čo považujú za tradičné, má často moderný pôvod.
Keď je so študentmi, demonštruje im to na príklade vzťahu medzi mužom a ženou. Kedysi boli ich roly v domácnosti komplementárnejšie, nerovnosť medzi pohlaviami je skôr novšieho dáta. Žiaľ, vzor rodiny z čias komunistickej modernizácie nám dali aj do ústavy.
V minulosti sa Slovensko už viackrát prihlásilo k progresívnej tradícii. Veľká časť populácie však často zotrváva v romantických predstavách o zázračných vodcoch a dedinskej povahe národa. Platí to aj pre politikov, ktorí síce vedia, čo by mali robiť, no vedie ich cynizmus alebo zbabelosť.
Juraj Buzalka vraví, že uvedomelí Slováci by dnes mali aktualizovať národný príbeh a robiť to, čo kedysi robil Štúr - budiť ľud, ktorý je v osídlach falošných konzervatívcov.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo by sa Slováci nemali hlásiť k Štúrovi,
- čo mal Štúr spoločné s Winnetouom a prečo to bolo v rozpore s progresom,
- čo majú spoločné romantici a fašisti, kedy zažilo Slovensko progresívne chvíle a kto bol ich strojcom,
- čím by mali dnes Slováci naplniť svoj príbeh,
- prečo nie je prirodzené ani nevyhnutné byť Slovákom,
- ako Slovensko ovplyvnilo, že dnes je moderné vyberať si identitu,
- či môže existovať liberálny veriaci a konzervatívec, ktorý nie je bigotný idiot
- po čom v skutočnosti Slováci túžia,
- prečo nemajú radi USA,
- akú pozitívnu zmenu v Slovákoch dosiahla Putinova agresia na Ukrajine,
- prečo je nebezpečné odkladať hodnotové zmeny a prečo sa na Slovensku dejú tak pomaly.
Keď sme sa dohovárali na tomto rozhovore, spomenuli ste, že práve redigujete svoju staršiu prácu do novej knihy, kde prirovnávate Štúra k Winnetouovi. Ako ste na toto spojenie prišli?
Štúr je môj najmenej obľúbený vodca najmä preto, že je romantik. Romantizmus odmietal osvietenstvo a poddával sa inštinktom. To znamená, že Štúr napĺňa našu predstavu o vodcovi, ktorý nás napriek nepriazni osudu nejako zázračne zachráni, vysvetlí nám, ako máme žiť, a vďaka ktorému sa bez práce a premýšľania priblížime k niečomu lepšiemu.
Veď sme výnimoční, hovorí nám tento náš prvý populista.
Práve keď som nad ním rozmýšľal, bolo dvesté výročie jeho narodenia a organizovali sa rôzne verejné akcie. A zhodou okolností zomrel Pierre Brice, ktorý Winnetoua hral, a aj vy ste o ňom napísali článok.
Vtedy som si uvedomil, že čas pôsobenia literárneho Winnetoua a aktívnych rokov Štúra sa zhodujú. Dá sa povedať, že boli rovesníci a najmä, obaja boli produktom romantického vnímania sveta. Porovnaním dvoch vodcov som chcel upozorniť, že náš obraz Štúra je prispôsobený súčasnej dobe podobne ako obraz literárneho hrdinu.
Čo vám prekáža na tom, že Štúr bol romantik?
Emancipovať nedvižný, nevzdelaný, násilný ľud, ktorý verí bludom a niet mu rady, bola nesporne obrovská úloha.
Začlenenie agrárnych más do spoločnosti bolo ťažké, takže chápem, že ten, kto sa na to podujal, musel byť asi romantik, po moci túžiaci muž alebo oboje. Štúr bol predstaviteľom romantickej filozofie, veril vo výnimočné parametre a akúsi reinkarnáciu národa v ďalšom živote.
V praxi to znamenalo, že jeho posledné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti je iracionálnym a defetistickým traktátom o cárizme a pravosláví. Písal o tom, ako sa máme odovzdať osudu a byť v područí veľkého slovanského sveta, lebo Západ zahníva.
Myslíte si, že to dielo na ľudí vtedy zapôsobilo?
To dielo nikto nečítal a myslím si, že ho nepoznajú ani tí, čo sa dnes Štúrom zaštiťujú. Podľa mňa je Štúr zaujímavý práve tým, aký marginálny bol z hľadiska vtedajších mocenských siločiar. Zosobňuje pre mňa frustrovaného vodcu vidieckeho ľudu v kopcoch Horného Uhorska. Ľud ho nechápe a nenasleduje.
Kým bol činný, nemal veľký význam a ani ostatní štúrovci neboli veľmi úspešní v čase svojho pôsobenia.
História sa však zahrala a najmä po roku 1918 sa z nich stal konštitutívny prvok slovenského národného príbehu. Aj vďaka tomuto príbehu sa Slováci zaradili do dobového nacionalistického pohybu v Európe.
Čoho dôsledkom bolo, že aj v Šali, s výraznou maďarskou menšinou, som bývala na Hodžovej ulici.
A ja zas, keď som bol v nemeckom Halle, som býval na Ludwig Stur Strasse. Dokonca v parku miestnej univerzity má Ludwig Stur bustu. Lebo tam strávil rok svojho života.
Miestopisné názvy po národných dejateľoch na juhu Slovenska, kde sú Maďari významne prítomní, súvisia s politickým používaním osobností ako Štúr pri budovaní národného štátu. Je to taký malý slovenský kolonializmus.
V čom je romantická podstata Štúra nebezpečná?
