Začínala v maďarskom sci-fi, teraz hrá vo fantasy seriáli Vedma. Ako herečka VICA KEREKES víta každú novú príležitosť a žáner, ale v súkromí nemá sklony veriť magickým veciam.
Neustále analyzuje a snaží sa žiť v prítomnosti, niekde medzi Maďarskom, Českom a Slovenskom. Nikdy necítila potrebu sa ospravedlňovať, že je Maďarkou na Slovensku, lebo tu sa narodila.
Nikdy tiež nemieni podstúpiť plastickú operáciu, pretože život a ľudia sú rozmanití a herci by to mali v umení odrážať.
Miniséria Vedma patrí do žánru fantasy, s ktorým na Slovensku nemáme veľké skúsenosti. Aký je váš vzťah k fantasy?
Treba oddeliť mňa ako súkromnú osobu a mňa ako herečku. Osobne som ku svojmu životu fantasy ani sci-fi nikdy nepotrebovala, ani som také filmy nevyhľadávala. Ale ako herečka neskutočne rada vítam nové žánre.
Hrali ste už niekedy v niečom takom?
Hrala. V sci-fi filme. Keď som po skončení VŠMU odišla do Maďarska, dostala som rolu vo filme „1“ maďarského režiséra Patera Sparrowa, ktorého predlohou bola kniha Stanislava Lema One human minute. Úžasný film. Premiéru mal v roku 2009 a získal množstvo ocenení na filmových festivaloch.
Za štrnásť rokov sa filmové technológie a triky museli dosť posunúť. V čom to bolo iné?
Myslím si, že ten film bol výborný práve preto, že režisér absolútne vedel, čo si môže dovoliť a čo nie. Nechcel súťažiť s tým, čo už vie svet a čo vedia Maďari.
Mne sa páči, keď chcú tvorcovia ponúknuť divákom niečo nové a iné. Ale vždy je tu otázka, ako nesúťažiť so svetovými filmami, s ich obrovskými rozpočtami a technologickými možnosťami, s ktorými nemáme šancu držať vždy krok. Lebo môžete mať brutálny talent – a musím povedať, že kameramanka Vedmy Veronika Donutková bola úžasná, ale dôležité je aj to, čo sa s materiálom udeje v postprodukcii.
Herečka Gabriela Marcinková: Možno aj nám zlým bude niekto držať palce Čítajte Vo Vedme robili nejaké filmové triky aj s vami?
Nie, ja som tam reálna postava, manažérka galérie, žijem v prítomnosti. A to je veľmi dobré, lebo v súkromí levitujem, nikdy som sa nevedela poriadne ukotviť, nájsť si svoje miesto. Necítim sa dobre ani príliš v oblakoch, ani príliš uviazaná k jednému miestu, dobre mi je niekde medzi nebom a zemou.
Máte aj sklony veriť magickým veciam, nevysvetliteľným udalostiam?
Nie úplne, ale veľmi rada pochybujem. Vždy sa do debaty zapájam a ponúkam iný pohľad, alternatívu. Keď niekto veci rieši príliš racionálne, pýtam sa, či by sme sa nemali trochu povzniesť nad tvrdé argumenty. Ale keď ide o niečo ezoterické, zapájam sa naopak s rozumom. Ale kto vie, čo je správne?
Zažili ste už v živote mystické zážitky, ktoré si neviete vysvetliť racionálne?
Nie, lebo ja neustále analyzujem. Zázračné veci sa dejú vtedy, keď je človek v súlade so sebou, keď žije v prítomnosti, tu a teraz. Veľakrát sa to deje pri tvorbe, s priateľmi, s milovaným človekom, keď sa na seba napojíte, netlačíte na pílu, nesnažíte sa z toho niečo mať. Tak vtedy sa dejú zázraky.
Minulosť a história vás nezaujímajú?
Neustále skúmam prítomnosť. Samozrejme mám v sebe aj minulosť a viem, že je dôležité si uvedomovať, čo sa so mnou dialo, čo som v minulosti urobila. Ale nesústreďujem sa na to.
Nezasekla som sa vo svojej minulosti, nie som ten, čo sa od nej nevie odtrhnúť. Chcem riešiť súčasnosť. A tak je to aj s históriou. Je úžasné sledovať všetko, čo bolo, ako sa vyvíjalo ľudstvo, ale mňa viac zaujíma to, kde sme teraz.
Príbeh Vedmy siaha až do Rudolfínskej Prahy, mnohí tú dobu vnímame cez Wericha a jeho Cisárovho pekára, kde to vyzerá ako niečo krásne a romantické.
Presne. Vyzerá to romanticky, ale nemôžeme tvrdiť, že to vtedy takto naozaj bolo. Preto nedôverujem filmom, ktoré sú o reálnych ľuďoch. Keby urobili film o mne, keď tu už nebudem, kto by vedel, ako som všetko myslela a prežívala?
Neželáte si, aby o vás vznikol film?
