Idioti
Rozhodli sa opustiť svet rozumu, dobrého zamestnania aj slušného správania. Chceli vyprovokovať čo najviac ľudí, túžili baviť sa na ich účet aj na tom, ako veľmi dokážu popustiť uzdu svojej kontrole. Predstierali, že sú ľudia s mentálnym postihnutím, hľadali a neustále zdokonaľovali svojho „vnútorného idiota“.
V idiotskom režime obťažovali ľudí v reštaurácii, predávali ohavné a predražené svietniky a mali aj skupinový sex.
Keď Lars von Trier v roku 1998 natočil film Idioti, mnohí ľudia boli jeho šokujúcou otvorenosťou natoľko znechutení, že nevideli ani druhý plán filmu. Zranených, nevyrovnaných a nešťastných ľudí, ktorí v hre na idiotov hľadajú predovšetkým únik od vlastných životov.
Môže sa divadelnej inscenácii podariť ukázať tento rozmer?
Nebránia sa nahote
Národné divadlo Košice uviedlo na sklonku minulej divadelnej sezóny inscenáciu Idioti, ktorej cieľom bolo nielen provokovať, ale aj priniesť nový umelecký pohľad na toto filmové dielo. Keďže sa inscenácia Jána Luterána teší veľkému diváckemu záujmu a zároveň sa dostala do výberu divadelného festivalu Dotyky a spojenia, ktorý sa práve koná v Martine, bezpochyby sa jej podarilo naplniť obe.
Začnime provokáciou. Inscenovať Idiotov prináša pre tvorivý tím mnoho výziev. Napríklad, ako sa vyrovnať s textom či ako zobraziť mentálne postihnutie bez znevažovania. V prvom pláne však každý myslí na to, ako sa tvorcovia vyrovnajú s otvorenou nahotou a scénami veľmi krehko hraničiacimi s pornografiou.
Nahote sa nebráni ani košická inscenácia. V scéne, keď ide komunita na plaváreň, Sussane (Alena Ďuránová) rafinovane odhadzuje vrchnú časť plaviek. Jeppe (Tomáš Diro), ktorý má svojho vnútorného idiota pevne spätého s masturbáciou, zas presvedčivo kopuluje s aktovkou zmäteného úradníka. Najsilnejšia je však scéna skupinového sexu, ktorá vo filmovej predlohe vyžaduje silnejší žalúdok.
