Tvrdo dreli, otročili za prídel stravy, mladé prasiatka vedeli, že dospelosti sa nedožijú, kobyla netušila, kde sú jej žriebätá. O ich osudoch rozhodoval pán Jones – majiteľ farmy.
Staré prasa, ktorému sa šťastnou náhodou podarilo dožiť sa viac než len dospelosti, im však otvorilo oči. A naučilo ich revolučnú pieseň Zverstvo Anglicka.
Vysvetlilo im, že človek zvieratá potrebuje a zneužíva ich na vlastné ciele. A že človek sám osebe nie je nijakým prínosom. Že zvieratá dokážu žiť aj samy, bez človeka, lepšie a v mieri a dokážu sa o seba postarať tak, aby nikto z nich netrpel.
A tak zvieratá spravili prevrat a z ľudskej farmy pána Jonesa sa stala farma zvieracia.
Čistá idea na úvod
Tá primárna idea bola taká čistá, jasná a správna a predsa... akosi sa časom zvrtla. A dokonca vo svoj pravý opak. Idea spoločného hospodárenia, bratstva, jednoty a nenadradenosti sa nebadane začala otáčať.
Zvieratá dreli čoraz viac, keď sa niečo nepodarilo, nevzdali sa, ale skúšali to s ešte väčším odhodlaním a nasadením. Najmä kôň drel ako kôň. Lenže zimy boli tuhé, potravy málo a tým sa definitívne započal osud rozkladu ideálnej rovnoprávnej prvotnopospolnej zvieracej spoločnosti.
V útlej knihe Zvieracia farma, ktorou sa George Orwell autorsky preslávil, využíva antropomorfizáciu. Zvieratá majú ľudské vlastnosti, neskôr aj charakteristiky, vystupujú ako partneri ľuďom a ako to už v bájkach býva, aj z tejto vyplýva ponaučenie.
Politická satira sa nám, v tomto prípade, môže javiť ako známa. Zvieratá sa medzi sebou nazývajú súdruhmi a veria vo vytvorenie rovnej, voľnej a od ostatných nezávislej spoločnosti.
Ak by Orwell napísal tento román v osemdesiatych rokoch minulého storočia, mohli by sme povedať, že len literárne zaujímavo obsiahol skutočnosť. Pravda však je, že kniha po prvýkrát vyšla v Anglicku 17. augusta 1945.
