Richard Müller: Nie som zmierený so svojou minulosťou, ale presviedčam sa, že by som mal byť

Ťažko chodí, no pôsobí uvoľnene. Ochotne odpovedá na otázky, no neplytvá slovami. Počúva veľa hudby, ale k tej svojej sa vracia málokedy. Robí ju už štyridsať rokov. A za ten čas už zažil všeličo. Vrátane skúseností s drogami. Na otázku, či by niečo v minulosti zmenil, keby to išlo, však odpovedá: „Nie som si celkom istý, lebo všetko zlé je aj na niečo dobré. A naopak.“

RICHARD MÜLLER nevie povedať, koľko životov vlastne prežil. Tvrdí však, že nikdy sa nedostal do bodu, keď sa nestotožňoval s produkciou, akú robí.

„Zdá sa mi, že každý môj album je iný ako ten predchádzajúci a to je dobré. Vychádza to z určitého egoizmu, že muziku robím, podobne ako všetko ostatné, predovšetkým sám pre seba. To znamená, že na čo som mal v danom období chuť, taký album sme spravili,“ hovorí.

Jeho minuloročný album mnohí označili ako návratový. Müller to však považuje za scestné, lebo nikam neodišiel. A hoci mu mnohí hovoria, že ide o smutnú platňu, on ju považuje za krásnu.

Začiatkom roka sa objavili správy o vašich zdravotných problémoch. Ako sa cítite, je už všetko v poriadku?

Nie je, moja noha je v zlom stave. Rozsekol som si členok o otvorené dvere, takže som absolvoval na začiatku roka operáciu a asi nedopadla najlepšie, keďže ju majú v septembri opakovať.

Nejaký čas som strávil v posteli, ale začalo mi to liezť na nervy, tak som sa pustil do koncertovania s tým, že som na pódiu sedel. Zrušili sme v tom čase len veľmi málo koncertov, všetky sa nahradili a pred sebou máme do konca roka mnoho ďalších.

Budú ohrozené?

Nerátam s tým. Zatiaľ ideme podľa plánu.

Váš ostatný album Čierna labuť, biela vrana (2022) označovali mnohí ako váš návrat, hoci ste svoj predchádzajúci album Hodina medzi psom a vlkom vydali v roku 2020. Vnímali ste aj vy album Čierna labuť, biela vrana ako návratový a v akom zmysle?

Reči o návrate sú smiešne. Nikam som predsa neodišiel. Ja vnímam tento album ako jeden zo svojich najlepších.

V čom?

Stretla sa tam znovu partia ľudí, ktorým to vychádza. Vynikajúci autor textov Peter Uličný, mimoriadne talentovaný autor hudby Ondřej Brzobohatý a celé to zavŕšil dokonalou producentskou prácou Jan P. Muchow.

Mnohí ľudia mi hovoria, že ten album je smutný. Neviem, možno to je pravda. Je však krásny.

Album v textoch Petra Uličného obsahuje nie veľmi optimistické postrehy o svete, v ktorom žijeme. Do akej miery musíte byť vnútorne stotožnený s tým, čo vám napíše niekto iný a ako to bolo v prípade textov na tomto albume?

S textmi som bol úplne stotožnený, inak by som ich nespieval. Keď niečo Peter Uličný napíše, upravujem to len minimálne, cez slovíčka. V princípe beriem jeho texty také, aké sú. Je to už môj druhý album s Uličným a Brzobohatým, predtým to bola platňa 55.

Texty si píšete aj sám, no v poslednom období ste neraz spomenuli, že vaša „studňa vyschla“. Píšete aspoň príležitostne? Zbierate si pomaly text po texte?