„Les v Nórsku rastie. O sto rokov sa z neho stane antológia kníh. Každý rok autor prispeje textom, ktorý bude až do roku 2114 uchovávaný ako dôverný, nepublikovaný. Texty budú vytlačené na papieri vyrobenom zo stromov, aby sa mohli čítať odteraz o storočie.“
Úvodný text na oficiálnej stránke projektu Future Library (www.futurelibrary.no) víta krátkymi videovými sekvenciami stromov, ktoré budú o sto rokov vyrúbané a použité na tlač kníh.
Len si predstavte tisíc novovysadených borovíc v lese Nordmarka v severnej časti Osla, ktoré čakajú iba na to, aby sa stali niečím, čo raz budeme držať v rukách a čítať. Teda ja a ani vy nie, ale naše deti a budúce generácie určite áno.
Les, káva, čokoláda a literatúra
Po vystúpení na stanici Frognerseteren nás prekvapilo nečakane silné nórske slnko, čistá modrá obloha a všade naokolo zeleň, ktorá je sem-tam pokrytá ostrovčekmi snehu. Predsa len, je máj, čo znamená, že hoci už v Nórsku začína byť teplo, jeho škandinávske studeno nemožno zaprieť.
Na začiatku cesty postávajú prví ľudia, ktorí túžia zažiť každoročnú prechádzku lesom spojenú s pitím kávy a jedením čokolády. Prečo? Keď Katie Paterson, škótska umelkyňa a autorka myšlienky Future Library po prvýkrát navštívila budovu Deichman Bjørvika, prvú a najväčšiu mestskú verejnú knižnicu v krajine, lesníci ju prekvapili práve kávou a čokoládou.
Je to súčasť rituálu privítania a odovzdávania priamo v lese, z čoho sa hneď stala tradícia, v ktorej Patersonová pokračuje. Počet návštevníkov Future Library však z roka na rok rastie, preto sa tento rok lesníci spojili s miestnou pražiarňou kávy Talormade, ktorá sa nachádza pri rieke Akerselva v Osle.
Nevieme, čo bude v budúcnosti, a táto neistota je citeľná aj počas našej tridsaťminútovej cesty od stanice až po prvé vysadené borovice. Predstavte si les v lese, ktorý je doslova knižnicou budúcnosti.
Katie Paterson si tento les od začiatku spájala práve s Oslom ako ideálnym miestom pre svoj projekt, a tak v roku 2014 začalo rásť živé umelecké dielo, ktoré sa neustále mení rovnako ako podmienky jej projektu. Patersonová sa totiž musela zmieriť s tým, že niektorí z autorov na jej zozname zomrú skôr, než budú mať možnosť byť súčasťou knižnice. Verí však, že napísanie románu bez akejkoľvek istoty a vyhliadky na spätnú väzbu môže byť lákavé.
„Neexistuje žiadna kritika, žiadne spojenie s vydavateľmi, agentmi alebo čitateľmi, a to môže byť, samozrejme, pre niektorých autorov obmedzujúce, no pre iných to môže znamenať slobodu písať o čomkoľvek, čo si sami zvolia.“
Hoci myšlienka sto rokov neprečítaných a nepublikovaných textov pôsobí radikálne, je zároveň veľmi oslobodzujúca a pokojná. Mnohí z nás si totiž počas cesty lesom uvedomíme, že sa nikdy nedočkáme rukopisov tých najväčších spisovateľov a spisovateliek našej doby. A zároveň cítime dojatie nad tým, že niekto po nás áno.
A to predsa stojí za optimizmus, že tlačené knihy ani o sto rokov nevymrú. Práve naopak, vyrastú a znova ožijú.
(zdroj: FOTO - DAVID KONEČNÝ)Kto si zaslúži napísať dielo budúcnosti?
Nemalý dav ľudí z celého sveta, v ktorom sú spisovatelia, prekladatelia, čitatelia kvalitnej literatúry, rodičia s deťmi i psy, si posadal na rôzne vyvýšené miesta okolo lavičky, na ktorej už sedí Katie Paterson.
Vedľa nej je nemecká autorka, knižná dizajnérka a vydavateľka Judith Schalansky, na veľké prekvapenie i korunná princezná Nórska Mette-Marit, ktorá je veľvyslankyňou nórskej literatúry v zahraničí, ďalej vietnamský americký básnik, prozaik a esejista Ocean Vuong a starostka Osla Marianne Borgen.
Každý rok je teda vyzvaný jeden spisovateľ či spisovateľka na to, aby do Future Library prispeli svojím textom. V roku 2023 sa tejto cti dostalo Judith Schalanskej, ktorá pôsobí ako spisovateľka a knižná dizajnérka v Berlíne.
Jej práca je uznávaná, oceňovaná a preložená do viac ako dvadsiatich piatich jazykov. Dokonca bol po nej v roku 2011 pomenovaný asteroid – 95247 Schalansky. Dobre čítate, asteroid.
