KARLOVE VARY. Pred kamerou režiséra Roberta Kirchhoffa sa udiala situácia, ktorá tak trochu vyráža dych.
Hubert Maxa, priateľ a spolupracovník Alexandra Dubčeka, autor knihy o jeho politickom živote, bol vyzvaný, aby zanalyzoval historické stretnutie, ktoré sa krátko po revolúcii udialo v Moskve.
Dubčeka, vtedy predsedu Federálneho zhromaždenia, prijal Michail Gorbačov.
Pohlavná anomália vo fabrike budúcnosti? Detektívny prípad zo Svitu je odvrátenou tvárou pokroku Čítajte S istými ťažkosťami, ale predsa len si Maxa spomenul, že niečo také sa naozaj stalo. Vybavilo sa mu, aké pre Dubčeka bolo dôležité, že ho prijali ako veľkého štátnika v krajine, kde sa zrodili politické myšlienky, ktorým celý život veril.
Vedel tiež, že Dubček vtedy prežíval chvíľu veľkého zadosťučinenia a pocit vysnívanej rehabilitácie, pretože Gorbačov sa mu ospravedlnil za to, čo mu Rusi urobili v minulosti.
Ale čo presne mu urobili, na to si už Hubert Maxa nedokázal spomenúť. "Viem, že v tom bol nejaký zádrh," opakoval bezmocne a nevedel, čo viac dodať.
Ťava ho vzala do púšte, ale nezabila
Alexander Dubček bol v šesťdesiatych rokoch politikom so statusom rockovej superhviezdy. Mal magický úsmev a charizmu nesmierne milej bytosti, na tom sa zhodnú takmer všetci, čo ho poznali.
Či je ešte niečo iné, za čo ho možno uctievať, na tom sa jeho súčasníci a neraz i historici rozchádzajú.
Robert Kirchhoff vo svojom novom filme Všetci ľudia budú bratia pripomína, že legendy o Dubčekovi začali vznikať už v Kirgizsku, kde sa dostal ako štvorročný chlapec.
