Kiná premietajú nový film o dobrodruhovi Indianovi Jonesovi, ale aj dva dokumentárne filmy, ktoré nakrútil skutočný svetobežník s dobrodružnou povahou. PAVOL BARABÁŠ dokázal už veľakrát zdolať fyzicky aj psychicky náročné podmienky v nedostupnom teréne a ešte o tom podal aj filmárske svedectvo. Najnovšie referuje o splavovaní rieky Colorado v americkom Grand Canyone. A tiež vzdáva ďalšiu poctu Tatrám, tentoraz cez horských vodcov.
Žije v tatranskej oblasti a tvrdí, že Slovensko je síce krásne, ale chýba tu vízia, čo chceme s krajinou dosiahnuť v budúcnosti. „Myslím si, že všetkým nám ide o to, aby bola naša krajina krásna a zachovaná. Ale chýba nám hlavne to, aby si zástupcovia inštitúcií – odborníci sadli za jeden stôl a neodišli od neho, kým nedosiahnu konsenzus, ktorý krajine pomôže ku kráse a prosperite,“ hovorí Barabáš a pokračuje, „mám pocit, že u nás je to, žiaľ, ako na bojovom poli. Všetci sú so všetkými rozhádaní, hoci by im malo ísť v podstate o to isté. Nerozumiem tomu, že sa nedokážeme vzájomne počúvať.“
A nerozumie aj čomusi celkom inému - kde berú horskí vodcovia svoju každodennú energiu. Film o nich sa mu nakrúcal ťažko, lebo sa im dlho nevedel dostať poriadne pod kožu. Bolo to dokonca zložitejšie ako pri filme Veľký kaňon, kde sa expedícia popasovala s obrovskými perejami na rieke Colorado. Ten film zároveň hovorí aj o „cestovaní časom“. A ako býva u Barabáša zvykom, aj o priateľstve v dobrej partii.
„V extrémnych situáciách sa ľudia prejavia takí, akí v skutočnosti sú, vyzlečení z pretvárky. Tie priateľstvá z ciest sú u mňa na celý život.“
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa dostali do Grand Canyonu na základe žrebovania v lotérii
- prečo bolo dobré, keď posádka raftu vypadla do vody na rieke Colorado
- ako vyzerá kombinácia adrenalínu a absolútneho pokoja v Grand Canyone
- aké kontrasty má Amerika
- prečo obdivuje tatranských horských vodcov
- prečo spomedzi svojich dokumentov považuje za najvzácnejšie tie o prírodných kmeňoch
Vaše filmy vznikajú väčšinou na základe expedícií. Dejú sa podľa nejakého kľúča alebo je to vec náhody?
V mojej filmografii je to možno viac ako polovica. Som rád, že mám kamarátov, ktorí majú šialené sny a ja môžem byť ich súčasťou. Film Veľký kaňom bol snom Jožka Černého, s ktorým som kedysi objavoval prvé kaňony v Slovinsku. Jožko mal neskutočne streštené nápady a vízie. Splavili sme niekoľko divokých riek, ale Colorado bolo jeho najväčším snom. V roku 2011 však, žiaľ, zomrel na zákernú chorobu. No jeho sen tu ostal a my, jeho kamaráti, sme sa pokúsili splav Grand Canyonu zrealizovať.
Osem rokov sme si dávali prihlášky do lotérie, z ktorej rangeri národného parku žrebujú záujemcov o splav. Púšťajú tam totiž len jednu expedíciu denne. Šanca na úspech bola asi jednopercentná, ale v roku 2020 nás šťastne vyžrebovali na aprílový termín. Mali sme už všetko zaplatené a zbalené, keď sa odrazu zavreli hranice a svet stíchol. Našťastie, správa národného parku nám vyšla v ústrety a presunula nám termín na rovnaký deň roku 2022.
Covid vám zmenil plány?
Áno. V novinách sa dokonca objavila správa, že pred pandémiou vstúpila do Grand Canyonu jedna posádka, ktorá o pandémii ešte nič netušila. A keď o tri týždne z kaňonu prekvapení vyšli, mali pocit, že sú na inej planéte.
Bolo vybavovanie cesty a povolení do Grand Canyonu náročnejšie vzhľadom na to, že ste tam plánovali nakrúcať?
Veľký kaňon
- Slovensko 2023, 64 min.
- Scenár a réžia: Pavol Barabáš
- Slovenská kinopremiéra: 29. júna 2023
Každý, kto tam ide, si berie kameru, lebo je to naozaj výnimočné miesto na našej planéte. Druhá vec je, čo sa v perejach podarí za tri týždne nakrútiť. Vedel som zároveň, že musím šetriť batérie aj že budem s technikou často zaliaty vodou. Mal som dve GoPro kamery, jednu kameru, ktorá vie nakrúcať aj spomalené zábery, čo bolo dobré rozhodnutie, lebo voda v rieke je veľmi rýchla.
Aj drony?
Dron som do kaňonu nebral, tie sú tam zakázané.
Nezdržiavali ste výpravu, keďže ste potrebovali získavať materiál?
