Dnes, keď medzi textom a jeho šírením nestoja žiadne politické, bezpečnostné ani technické prekážky, pôsobí slovo samizdat ako z iného sveta. Našťastie.
Nie vždy to bolo tak. Pred rokom 1989 bol samizdat vzácnym priestorom necenzurovanej slobody. Tvorivej, aj politickej.
Oleg Pastier, spisovateľ, samizdatový vydavateľ a v rokoch normalizácie ústredná osobnosť slovenskej neoficiálnej kultúry, označil samizdat ako najprirodzenejšiu formu šírenia textov, ktoré z rôznych dôvodov nezodpovedali normám totalitných systémov.

Kniha ako koláž spomienok
Publikácia Fenomén samizdat je kolážou spomienok, ale najmä faktov, dobových dokumentov, samizdatových textov a ilustrácií. Zostavila ju Ľudmila Pastierová, osoba najpovolanejšia, lebo bola súčasťou tohto spoločenstva a manželovou najbližšou spolupracovníčkou.

Kniha nás vracia do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Československá spoločnosť bola vtedy „dôkladne znormalizovaná“, nebezpečenstvo experimentov so slobodou a „socializmom s ľudskou tvárou“ potlačené silou tankov a oportunizmom obnoviteľov poriadku, väčšina obyvateľstva držala ústa a krok. Zároveň sa proti režimu postupne dvíhal odpor.