Analytik a publicista Juraj Mesík venuje v poslednom desaťročí významný diel svojej tvorby Rusku.
Popri početných analytických článkoch o ruskej vnútornej a zahraničnej politike napísal dve knihy, v ktorých sa zameral na veľmoc, o ktorej sa zvyklo hovoriť, že jej zajtrajškom je minulosť (Posledné impérium. Texty o agónii Ruska, Artforum 2018; Mýty o Rusku, Inštitút pre verejné otázky 2021).
Ciele v rokoch 2014 a 2022
Ruská vojenská agresia proti Ukrajine v roku 2022 podnietila Juraja Mesíka, aby napísal tretiu knihu o Rusku pod názvom 2023: Rok, keď zomrelo Ruské impérium (Dixit 2023).
Juraj Mesík: 2023. Rok, keď zomrelo Ruské impérium (Dixit 2023).Pripomeňme, že na jar 2014 Rusko anektovalo Krym, rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, kde okupovalo časť Donbasu a vytvorilo „ľudové republiky“ v Luhansku a Donecku. V tom čase sa pokúšalo rukami svojich miestnych pomáhačov vytvoriť šnúru podobných „republík“ aj v iných oblastiach Ukrajiny – od Charkova na severovýchode do Odesy na juhozápade, podľa Putina bol na spadnutie dokonca vznik nového štátu Novorossija.
Rozpínavý kremeľský režim sa však svojich šialených plánov nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu, tentoraz s cieľom celú krajinu vojensky obsadiť a následne zlikvidovať Ukrajinu ako samostatný štát. Svojou agresívnou politikou Rusko demonštratívne zavrhlo princíp nemennosti hraníc a nedotknuteľnosti a integrity územia suverénnych štátov.
Plány kremeľského „blitzkriegu“ stroskotali, Ukrajina viac ako rok hrdinsky odoláva invázii z východu a karta sa začína obracať. Namiesto moskovských halucinácií o víťazstve „ruského sveta“ sa začalo vážne diskutovať o možnosti rozpadu ruského štátu v dôsledku vnútorných turbulencií po porážke vo vojne.
Ak sa tak naozaj stane, čo by mal podniknúť okolitý svet, najmä demokratický Západ? Juraj Mesík sa pokúša dať na túto otázku vlastnú odpoveď.
