Po asfaltke, ktorá spája obce Beluj a Prenčov, ide v rade za sebou skupina chodcov. Niekto z nich zrazu ukáže na bielu stužku priviazanú na neďalekom kríku. Všetci pútnici zídu z cesty na lúku, ktorá strmo stúpa nahor.
Rastúci kopec postupne skupinu drobí na menšie časti. V nohách majú už väčšinu z takmer osemdesiatkilometrovej cesty, každý preto ide svojím tempom a niektorí už šetria energiou. Celkom hore, tam, kde sa lúka stretáva s lesom, všetci zložia zo spotených chrbtov batohy a pohľad uprú na lúku pod nimi.
Dúfam, že to prežijem...
„Predstav si, že by odrazu naozaj vyrástla,“ povie ktosi. „Tak ako vidíš tie čiary, tu na lúke nad Belujom by zrazu stála bazilika.“ Všetci dych popadajúci chodci totiž hľadia na pôdorys Baziliky svätého Petra v skutočnej šírke. Ide o priestorovú inštaláciu výtvarníka Matúša Lányiho a jedno z viac ako osemdesiatich zastavení, ktoré počas štyroch dní uvidia, vypočujú si, prečítajú alebo zacítia.
Niektorí z pútnikov skontrolujú mapu či mobilnú aplikáciu a po krátkej pauze vykročia za ďalším „zázrakom“.
Festival Into the Miracles bol ojedinelý a výnimočný projekt, ktorý spojil najrôznejšie formy moderného umenia, putovania na dlhej trase, spoznávanie málo objavených regiónov Tekov a Hont a neopakovateľných zážitkov, ktoré so sebou toto umelecké pútnictvo prináša. Konal sa od 1. do 4. júla.
Vety ako „Ja vlastne stále neviem, čo mám čakať “ alebo „Dúfam, že to prežijem, na turistike som bola naposledy pred dvoma rokmi“ zaznievajú v prvý večer často. Neistota bezpochyby panuje aj u organizátorov. Podobný projekt v takomto rozsahu je unikátny nielen u nás, ale aj vo svete. Napriek tomu, že išlo o prvý a verme, že nie jediný ročník, mal špičkovú umeleckú aj organizačnú úroveň.
