Lekári nemôžu pozerať seriály o nemocniciach a pohotovostiach bez toho, aby nevideli množstvo zjednodušení a prešľapov, ktoré pri zobrazovaní ich profesie filmári urobili.
Experti na bezpečnosť a informačné technológie zas zúria, keď v každom druhom trileri neprelomiteľný prístupový kód do najlepšie strážených svetových systémov zvládne hacknúť pubertiak z detskej izby.
A takto by sme mohli pokračovať. Zrejme nenájdeme profesiu, ktorá by sa vo filmoch a seriáloch nevyskytovala a ľudia, čo jej rozumejú, by potom nenadávali na filmárov, ako ich urazili.
Ale čo samotní filmári? Vedia aspoň vlastnú profesiu zobraziť vierohodne?
Pýtali sme sa hercov i režisérov, ktorí musia denne zobrazovať prácu lekárov, detektívov či ornitológov a často sú terčom kritiky, že cudziu profesiu spotvorili: Ktorý film alebo seriál najviac urazil ich? A naopak, ktorý im najviac ulahodil.

Róbert Šveda, režisér
Filmových a televíznych diel, kde je režisér ukričaný kretén, je viac ako dosť. Predstava režiséra ako uzlíka nervov či cholerického idiota je natoľko vžitá, že v komédiách či detských filmoch také zjednodušenie už vytvára klišé.
Mňa však toto ani neuráža, skôr ma štve, ak sa ukazuje filmová výroba nelogicky, nezmyselne. Keď sa povedzme vo filme Backstage ukazuje pre účel dramatizácie, že nik nevie, čo bude na programe živého prenosu, že neexistujú generálky a že všetka grafika, nasvietenie, pohyby kamier sú asi “zázrakom chvíle”.