Herec Ady Hajdu vypína ego pri golfe a zapína ho na javisku, kam sa po chorobe vrátil najmä vďaka Milanovi Lasicovi. Rád si poobede pospí, beží iba za peniaze a pomaly sa blíži k dokonalosti.
Najšialenejší zážitok môjho života bol, keď som umieral. Nevedel som, že umieram, až keď som bol mimo svojho tela a pozeral som sa na seba. Bolo to však aj upokojujúce, lebo okolo mňa vládol dokonalý pokoj. Predtým som na veci medzi nebom a zemou neveril, iba tak, pre istotu. Potom som to zažil.
Najdôležitejšie sú pre mňa v mojom živote moje deti.

Najspoľahlivejšie ma rozosmeje, keď sa s manželkou smejeme na mne, že čo som zas urobil alebo povedal. A smejeme sa spoločne, to je veľmi dôležité. A rozplače ma čokoľvek. Ja už plačem aj pri Vinnetouovi. Čím som starší, tým viac plačem nad čímkoľvek, čo je len trochu dojemné.
Najradšej mám Divadlo Astorka. Ten kolektív mám rád. Nedokážem vybrať len jedného kolegu, mám rád všetkých dohromady.
Najviac mi v živote pomohla rada Milana Lasicu. Keď som bol chorý a nevedel som vyjsť na javisko, držal ma za ruku a povedal: No, čo tak prežívaš tie roly? Však diváci ich majú prežívať, nie ty!