Čím by sme sa asi tak mohli živiť? Túto otázku si zrejme položili Vera s Andrém pred tým, ako vymysleli mobilnú aplikáciu na menštruáciu.
Obaja sa zhodovali, že zdraviu žien sa vo vede a v biznise nevenuje toľko pozornosti ako starostiam mužov, a mysleli si, že apka, ktorá odhalí všetky riziká dostatočne včas, sa uplatní nielen u nich vo Švédsku, ale najmä v menej rozvinutých krajinách.
Vo Švédsku je rodová rovnosť a jej aplikovanie vo verejnom živote už dlho prirodzenou súčasťou spoločenského a politického diskurzu. Takže švédski umelci dokážu vo svojich dielach s dostatočným odstupom vyhodnotiť, kam to ich krajinu posunulo.
Urobil to aj režisér Ernst De Geer v novej komédii Hypnóza.

Poddajnosť si vyriešila hypnózou
"Až do jedenástich rokov som nevedela, že trpím poruchou zrážanlivosti krvi. Zistila som to až pri prvej menštruácii. Najprv som nechápala, čo sa to deje, prečo sa zo mňa len rinie a rinie krv. Mala som šťastie, že som sa to nehanbila povedať rodičom. V krajine, kde je krvácanie žien tabu, by som mohla aj zomrieť," dramaticky recituje Vera vo svojej reči, ktorú si na začiatku filmu nacvičuje.