Kniha slovenskej novinárky Magdalény Rojo je významným dokumentom o osudoch žien a rodín pochádzajúcich z rôznych kontinentov.
O ženách, ktoré zostali, o migrácii a o tom, čo majú tieto príbehy spoločné, sa nehovorí.
Ani ony o tom nehovoria, lebo sa ich nikto nepýta. Preto vznikol multimediálny projekt, ktorého cieľom je aj pýtať sa a dozvedieť sa. Stoja za ním Magdaléna a jej manžel Noel Rojo, ktorý fotograficky dokumentuje osudy žien.
Tie zotrvávajú vo svojich rodných krajinách spolu s deťmi, ktoré často vyrastajú bez prítomnosti otcov a v rozostavaných domoch.
„Pre mňa ako pre muža bolo ťažké vojsť do domu k ženám, ktorých muži boli preč, niekde veľmi ďaleko a veľmi dlho,“ povedal na prvej diskusii o knihe svojej manželky fotograf Noel Rojo.
Príbehy, ktoré každých pár strán pretínajú jeho silné a autentické fotografie, však dokazujú, že migrácia nie je len o odchode za hranice, ale aj o samote, opustenosti, smútku, láske, ba dokonca aj o úľave.
Bez dôvery by kniha nevznikla
Stratégia manželov dokumentujúcich bežné dni týchto žien od Mexika, Indie, Etiópie, Senegalu, Rumunska či dokonca aj východného Slovenska, bola typicky reportérska.
Nie však jednoduchá. Obaja sa totiž dlhodobo venujú takzvanej pomalej žurnalistike, ktorej cieľom je systematické zisťovanie informácií a ich zasadzovanie do širšieho kontextu.
Znamená to, že aj oni museli migrovať a istý čas dlhšie prebývať v cudzích krajinách, aby skutočne a do hĺbky porozumeli životom miestnych ľudí a samozrejme si i získali ich dôveru. Bez nej by kniha napokon nikdy nevznikla.
Magdaléna Rojo, ktorá počas svojej práce napísala sériu výborných reportáží o globálnych problémoch, ako sú klimatická kríza či porušovanie ľudských práv, ponecháva vo svojej debutovej knihe ženám naprieč kontinentmi ich hlasy. A to v plnom rozsahu, do príbehov vstupuje iba ako reportérka.
Ženy, o ktorých píše, sú dlhodobo odkázané na peniaze od mužov či synov, pričom ich úlohou je úplne preberať zodpovednosť za rodinu i domácnosť. A popritom sa vyrovnávať s opustenosťou a vysokou pravdepodobnosťou, že už nikdy neuvidia svojho muža.

Tieto ženy majú často neľahký osud. Kým pre niektoré z nich je odchod manžela poznačený bolesťou a smútkom, pre iné je to doslova vykúpenie.
Nie každá z nich totiž žila s milujúcim a oddaným manželom, ale neraz s tyranom, ktorý svoju nadradenosť dokazoval silou a odstrihnutím manželky od spoločnosti či širšej rodiny.