Aftersun
Boli len dvaja. Calum a Sophie. Otec a dcéra. Chvíľu im trvalo, kým sa ubytovali. Na recepcii nikto nebol, tak neskoro večer zrejme už nikoho nečakali. Ani izbu im nedali správnu.
"Je tu len jedna posteľ, objednával som dve," reklamoval Calum.
Sophie už bola unavená, potrebovala ísť spať. Mala jedenásť.
Keď sa na plátne zjaví dospelý muž a pri ňom neplnoleté dieťa, diváci zrejme spozornejú. V kinách už videli veľa filmov o pedofílii a sexuálnom zneužívaní, pomaly možno aj prestali veriť, že raz uvidia normálny, zdravý vzťah.
Tentoraz však môžu byť pokojní. Film Aftersun nie je o patológii ani o žiadnom násilí.
Oslobodzujúce, však?

Režisérka Charlotte Wells nepopiera, že nakrútila do veľkej miery osobný príbeh. Rozpráva v ňom o dovolenke v Turecku. O jednom týždni, v podstate okamihu, keď mali čas byť intenzívne spolu.
Nie je to príbeh, čo by sa dal jednoducho spracovať. Wellová v ňom vystihla jeden z najťažších životných pocitov, aké môže človek živote spoznať. Urobila to však tak pekne, že Aftersun sa stal bez diskusií jedným z najlepších filmov, aké v poslednom čase vznikli.
Je prekvapivým šperkom.
Pochopiť, že toto je minulosť
Nie je to úžasné, že máme nad sebou to isté nebo? Aj keď práve nie som s tebou, viem, že aj ty sa pozeráš na to isté slnko. A hneď mám pocit, že sme spolu, zamyslí sa raz Sophie pri bazéne.
Je to ešte dievčatko. Bezstarostné, no zároveň vnímavé.