Pred štyrmi rokmi mala režisérka BARBORA BEREZŇÁKOVÁ v kinách film Skutok sa stal. Vytvorila v ňom psychologický portrét tých, čo boli pri tom. A zároveň vyjavila príčiny, prečo nás únos prezidentovho syna vrhol do atmosféry zmaru.
Po voľbách 2020 pocítila, že krajina sa dostala do mentálneho skanzenu a odsťahovala sa do New Yorku, kde kedysi študovala a kde sa jej vďaka zelenej karte podarilo dostať k rôznym kurióznym zamestnaniam.
Bolo to pre ňu objavné obdobie. Pochopila, pre aké maličkosti môže človek zostať na ulici, prečo sa šikovní ľudia, ktorí by mohli byť veľmi úspešní, psychicky ochorejú, a vďaka randeniu sa pustila aj do sociologického výskumu, ako politická korektnosť ovplyvňuje romantické vzťahy.
Nikdy pri tom neprestala myslieť na Slovensko. Ani teraz, keď už zase žije v Berlíne. Vonku naberám rozhľad, doma tvorím, hovorí. Čuduje sa, že sa tu venujeme počtu Kollárových detí, s nevôľou vníma slovo normálny v sloganoch politických strán a upozorňuje na to, že na kandidátkach by nemali myslieť len na rovnaké zastúpenie mužov a žien.
"Slobodná matka sa v parlamente bude rozhodovať inak ako muž, ktorý sa celý život venoval kariére a manželka mu žehlí košele," hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Akú prácu dokázala zohnať so zelenou kartou.
- Aké bizarnosti sa v New York dejú a prečo tam možno ľahko zostať na ulici.
- Čo sa stalo, keď tam jeden jej známy odpadol.
- Ako v New Yorku vnímala slovenskú politiku.
- Aký typ skúseností ovplyvní volebné preferencie Slovákov žijúcich v zahraničí.
- Aké nebezpečenstvo vidí v používaní slova normálny v sloganoch politických strán.
- Prečo považuje SIS za nonsens.
- V čom ju uráža Igor Matovič.
- Ako dopadol jej sociologický výskum pri randení v New Yorku a aký typ obťažovania zažila, keď pracovala v televízii Joj.
- Čo považuje za znak, že život na Slovensku sa zlepšuje.
- Prečo nás neminie zmena, ktorej sa všetci tak boja.
Napriek tomu, že máte zelenú kartu, v New Yorku ste nezostali. Prečo?
Už v puberte som vedela, že New York je mesto, s ktorým budem mať niečo do činenia. Myslela som, že bude mojím osudom, preto som tam šla študovať na filmovú školu.
Keď máte dvadsať rokov, veci sa vám dejú samy od seba, bez toho, že by ste vedeli, čo naozaj chcete. Popri škole som tam aj pracovala, väčšinou na komerčných zákazkach videotvorby, ktoré ma až tak nebavili. Ale snažila som sa, robila som aj umelecké inštalácie, mala som dokonca výstavu v Kalifornii. A keďže je New York miesto, kde sa môže stať aj kopa bizarností, pracovala som tam aj ako vlasová modelka. No nebola som to ja, hľadala som sa.
Antropológ Buzalka: Slováci by mohli byť moderní, no brzdia ich štúrovské bludy Čítajte Vymenovali ste samé pekné veci, v čom ste videli problém?
Vtedy som to nevedela, dnes už ho viem pomenovať. To, čo som robila, nebolo veľmi hlboké ani myšlienkovo zaujímavé, angažované. Nikdy som nechcela vyrábať pekné obrázky a predávať ich, vždy ma bavilo nad niečím rozmýšľať a vždy som aj cítila zodpovednosť voči spoločnosti, v ktorej žijem, z ktorej pochádzam. Preto som sa neustále vracala. Tu na Slovensku som tvorila a do New Yorku som chodila načerpať energiu a získať rozhľad a nadhľad.
Človek by povedal, že v New Yorku vás udrží práve úroveň slovenskej politiky a napätie vo verejnom živote. Takže to nebol váš prípad?
Po voľbách, ktoré vyhral Matovič, sa mi zdalo, že sme sa dostali do nejakého mentálneho skanzenu. Pocítila som, že už tu nechcem byť. Zbalila som sa a šla využiť svoju zelenú kartu. No hoci je pravda, že New York je mesto nečakaných aj zázračných možností, kde sa môže udiať naozaj čokoľvek, už som ho vnímala inak. Zistila som, že som sa zmenila ja a že sa zmenil aj New York. Zrazu sa mi tam vôbec nepáčilo.
Čo sa tam zmenilo?
