SME

Ufňukanec alebo génius? Mám pocit, že mám krv na rukách, hovorí Oppenheimer

Film Christophera Nolana Oppenheimer vzbudzoval falošné očakávania.

Robert J. Oppenheimer je najdôležitejšou osobou, ktorá kedy žila, myslí si režisér Christopher Nolan.
Robert J. Oppenheimer je najdôležitejšou osobou, ktorá kedy žila, myslí si režisér Christopher Nolan. (Zdroj: CinemArt SK)

Hodnotenie

7 / 10

Oppenheimer

Zhrnutie: Stačí, že Christopher Nolan priniesol do kín dobrý film?

Keď mladého Oppenheimera rozčúli jeho profesor, v skratovej reakcii mu otrávi jablko, ktoré si odložil na stole. Neskôr svoj skutok síce odčiní, ale jablko sa tu neobjavilo len tak pre nič za nič.

Oppenheimer má pred sebou veľký objav, ktorý posunie hranice poznania. A dospeje až k vyhláseniu, že sa stal smrťou.

V novom filme scenáristu a režiséra Christophera Nolana, ktorý obsadil veľa známych hercov, no najväčšiu úlohu zohráva on. V dobrom i zlom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čase svojho štúdia v Nemecku ešte Oppenheimer netušil, aká kariéra ho čaká a čím sa preslávi. Vtedy ešte „nepoznal noty, ale hudbu už počul“. V hlave mu vírili obrazy energií, siločiar a mohutných výbuchov. No hoci je ústredným živlom filmu oheň, v prvom zábere sú dažďové kvapky, ktoré ústredný hrdina smutne pozoruje.

SkryťVypnúť reklamu

Stvoritelia

„Či sa nám to páči, alebo nie, Robert J. Oppenheimer je najdôležitejšou osobou, ktorá kedy žila. Stvoril svet, v ktorom žijeme, v dobrom aj v zlom,“ vyhlásil Christopher Nolan. Ešte nemá Oscara, ale má obrovský rešpekt. Získal si ho filmami ako Memento, Insomnia, batmanovskou trilógiou a upevňoval Interstellarom či Dunkirkom.

Žiadny z jeho doterajších filmov nebol hodnotený vyslovene ako prešľap. A nie, nie je ním ani Oppenheimer, hoci to nie je ani jeho najlepší film.

Robert Oppenheimer mal bohatý život, ktorý bol zaujímavý nielen v čase jeho práce na atómovej bombe. To bola však kľúčová chvíľa, ktorá následne ovplyvnila celý jeho život. Vrátane jeho vnútorného života, kde ležalo bremeno zodpovednosti (aj výčitiek svedomia) za desivú zbraň.

SkryťVypnúť reklamu

Nolan z jeho životného príbehu uplietol mozaiku, ktorá sčasti zachytáva Oppenheimerove študentské roky, jeho pôsobenie na univerzite, zaradenie do tajného výskumného projektu Manhattan, riadenie tímu na vývoj atómovej aj neblahé peripetie, ktoré ho sprevádzali po vojne.

Kombinuje zároveň jeho pracovné pôsobenie s náhľadmi do jeho súkromia. A celé to má aj svoj politický rozmer. Na jeden film je to úctyhodný náklad.

On a tí druhí

V rozprávaní vystupujú ako piliere dve pojednávania, ktoré sa odohrávajú v 50. rokoch 20. storočia. Jedno sa viaže na Oppenheimera, ktorého komisia podrobne vypočúva v súvislosti s jeho bezpečnostnou previerkou.

Druhé je spojené s Lewisom Straussom, ktorý pôsobil v Komisii pre jadrovú energiu a vypočúvajú ho ako ašpiranta na vládnu funkciu. Pomedzi tieto pasáže, pripomínajúce tak trochu súdne drámy (hoci tu nejde o súdne procesy), sa skáče v čase a odvíjajú sa scény z dôležitých etáp Oppenheimerovho života.

SkryťVypnúť reklamu

Divák vidí, že sa zaujímal tak o vedu, ako aj o umenie a filozofiu.

V mladosti mu nebolo cudzie ani ľavicové zmýšľanie a bol v kontakte s komunistami, čo mu, samozrejme, spôsobilo problémy.

V súkromí bol zase záletníkom, čo ťažko niesla jeho manželka Kitty, ktorú zároveň ubíjala úloha matky, a tak si našla únik v alkohole.

Nolan však Oppenheimerovo fungovanie v rodine zásadnejšie nerozvíja, je to skôr poznámka na okraji a postava Kitty, hviezdne obsadená Emily Bluntovou, ostáva povrchnou.

Takých postáv je však v Nolanovom filme viac. Celkovo ich je v príbehu veľmi veľa, až môže divák strácať prehľad. Väčšinou sú to Oppenheimerovi kolegovia a armádni dôstojníci, ktorí dohliadajú na projekt Manhattan. Zahusťujú priestor, no nikto z nich nevystupuje z radu natoľko, že by mohol tvoriť rovnocenného dramatického partnera Oppenheimerovi. Hoci pri niektorých je zjavné, že by na to mohli mať potenciál.

SkryťVypnúť reklamu

A tak je hlavným dramatickým partnerom Oppenheimera v Nolanovom rozprávaní Lewis Strauss. Ambiciózny vlk v rúchu baránka, ktorého stvárňuje Robert Downey Jr. a bola to dobrá voľba. Podobne ako obsadenie ústredného hrdinu Cillianom Murphym, ktorý má špecifickú charizmu.

Nejednoznačnosti

Murphy sprostredkúva aj nejednoznačnosť svojho hrdinu. Oppenheimer má argumenty pre aj proti použitiu atómovej bomby, ale aký je jeho konečný postoj?

A keď v súvislosti s vývojom bomby hovorí v množnom čísle, robí to najmä preto, že chce oceniť kolegov, ktorí sa na projekte podieľali, alebo chce rozriediť svoj podiel zodpovednosti za výsledok a rozptýliť výčitky svedomia?

Popri nevyužitosti niektorých postáv je občas rušivou stránkou aj nátlakovosť hudby, ktorá znie pričasto a film buráca aj vtedy, keď by nemusel. Takisto sa miestami objavuje zbytočné podčiarkovanie významu danej scény.

SkryťVypnúť reklamu

Lenže Nolan nakrútil trojhodinový film, ktorý nemožno obviňovať z nudy (i keď je pomerne náročný na sledovanie), rozprávačského diletantstva či hereckého zlyhania.

Je obrazovo vypiplaný a aj v tomto prípade režisér ponúka scény, ktoré vyvolávajú úžas. Predovšetkým testovací výbuch Trinity, kde úspešne buduje napätie napriek tomu, že každý pozná dopredu výsledok, a počas samotného výbuchu necháva vyznieť ticho a dych pozorovateľov namiesto ohlušujúcich zvukov explózie.

Nolanov Oppenheimer je však popri spektakulárnosti najmä obrazom geniálneho vedca, ktorý pre Ameriku urobil kus práce, aby bol neskôr spochybňovaný a ponižovaný (a sám sa trápil s pochybnosťami).

„Mám pocit, že mám krv na rukách,“ hovorí Oppenheimer úprimne prezidentovi Trumanovi v Bielom dome. Ten mu však odpovie, že nejde o to, kto bombu zostrojil, ale kto ju zhodil. A nehovorí mu to preto, aby ho upokojil, ale aby zdôraznil svoje postavenie.

SkryťVypnúť reklamu

Truman (ktorého si v krátkej scéne zahral Gary Oldman) ešte po odchode Oppenheimera poznamená, aby mu tam už toho ufňukanca nevodili. To len podporuje obavy z toho, že zostrojením atómovej bomby spustili vedci naozaj nekontrolovateľnú reťazovú reakciu.

Netreba pomýšľať na to, že Nolanov film na diváka útočí výdatnými prúdmi veľkolepých scén trikového charakteru, je to skôr konverzačná dobová dráma v pompéznejšom balení.

Oppenheimer vzbudzoval tak trochu falošné očakávania na úrovni filmového zázraku a ten sa napokon nekoná. Nestačí však, že Christopher Nolan priniesol do kín dobrý film?

Načítavam video...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Čo bude toto leto in?
  2. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 256
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 895
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 164
  4. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 359
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 320
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 093
  7. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 2 703
  8. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 2 656
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  2. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  3. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  4. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  5. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  6. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  7. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  8. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 909
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 955
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 749
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 859
  5. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 7 815
  6. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 369
  7. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 255
  8. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 197
  1. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  2. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  3. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  4. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  5. Tupou Ceruzou: Pandemická
  6. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  7. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  8. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
SkryťZatvoriť reklamu