Ufňukanec alebo génius? Mám pocit, že mám krv na rukách, hovorí Oppenheimer

Keď mladého Oppenheimera rozčúli jeho profesor, v skratovej reakcii mu otrávi jablko, ktoré si odložil na stole. Neskôr svoj skutok síce odčiní, ale jablko sa tu neobjavilo len tak pre nič za nič.

Oppenheimer má pred sebou veľký objav, ktorý posunie hranice poznania. A dospeje až k vyhláseniu, že sa stal smrťou.

V novom filme scenáristu a režiséra Christophera Nolana, ktorý obsadil veľa známych hercov, no najväčšiu úlohu zohráva on. V dobrom i zlom.

V čase svojho štúdia v Nemecku ešte Oppenheimer netušil, aká kariéra ho čaká a čím sa preslávi. Vtedy ešte „nepoznal noty, ale hudbu už počul“. V hlave mu vírili obrazy energií, siločiar a mohutných výbuchov. No hoci je ústredným živlom filmu oheň, v prvom zábere sú dažďové kvapky, ktoré ústredný hrdina smutne pozoruje.

Stvoritelia

„Či sa nám to páči, alebo nie, Robert J. Oppenheimer je najdôležitejšou osobou, ktorá kedy žila. Stvoril svet, v ktorom žijeme, v dobrom aj v zlom,“ vyhlásil Christopher Nolan. Ešte nemá Oscara, ale má obrovský rešpekt. Získal si ho filmami ako Memento, Insomnia, batmanovskou trilógiou a upevňoval Interstellarom či Dunkirkom.

Žiadny z jeho doterajších filmov nebol hodnotený vyslovene ako prešľap. A nie, nie je ním ani Oppenheimer, hoci to nie je ani jeho najlepší film.

Robert Oppenheimer mal bohatý život, ktorý bol zaujímavý nielen v čase jeho práce na atómovej bombe. To bola však kľúčová chvíľa, ktorá následne ovplyvnila celý jeho život. Vrátane jeho vnútorného života, kde ležalo bremeno zodpovednosti (aj výčitiek svedomia) za desivú zbraň.

Nolan z jeho životného príbehu uplietol mozaiku, ktorá sčasti zachytáva Oppenheimerove študentské roky, jeho pôsobenie na univerzite, zaradenie do tajného výskumného projektu Manhattan, riadenie tímu na vývoj atómovej aj neblahé peripetie, ktoré ho sprevádzali po vojne.

Kombinuje zároveň jeho pracovné pôsobenie s náhľadmi do jeho súkromia. A celé to má aj svoj politický rozmer. Na jeden film je to úctyhodný náklad.

On a tí druhí

V rozprávaní vystupujú ako piliere dve pojednávania, ktoré sa odohrávajú v 50. rokoch 20. storočia. Jedno sa viaže na Oppenheimera, ktorého komisia podrobne vypočúva v súvislosti s jeho bezpečnostnou previerkou.

Cillian Murphy v úlohe Roberta Oppenheimera. (zdroj: CinemArt SK)

Druhé je spojené s Lewisom Straussom, ktorý pôsobil v Komisii pre jadrovú energiu a vypočúvajú ho ako ašpiranta na vládnu funkciu. Pomedzi tieto pasáže, pripomínajúce tak trochu súdne drámy (hoci tu nejde o súdne procesy), sa skáče v čase a odvíjajú sa scény z dôležitých etáp Oppenheimerovho života.

Divák vidí, že sa zaujímal tak o vedu, ako aj o umenie a filozofiu.

V mladosti mu nebolo cudzie ani ľavicové zmýšľanie a bol v kontakte s komunistami, čo mu, samozrejme, spôsobilo problémy.

V súkromí bol zase záletníkom, čo ťažko niesla jeho manželka Kitty, ktorú zároveň ubíjala úloha matky, a tak si našla únik v alkohole.

Nolan však Oppenheimerovo fungovanie v rodine zásadnejšie nerozvíja, je to skôr poznámka na okraji a postava Kitty, hviezdne obsadená Emily Bluntovou, ostáva povrchnou.

Takých postáv je však v Nolanovom filme viac. Celkovo ich je v príbehu veľmi veľa, až môže divák strácať prehľad. Väčšinou sú to Oppenheimerovi kolegovia a armádni dôstojníci, ktorí dohliadajú na projekt Manhattan. Zahusťujú priestor, no nikto z nich nevystupuje z radu natoľko, že by mohol tvoriť rovnocenného dramatického partnera Oppenheimerovi. Hoci pri niektorých je zjavné, že by na to mohli mať potenciál.

A tak je hlavným dramatickým partnerom Oppenheimera v Nolanovom rozprávaní Lewis Strauss. Ambiciózny vlk v rúchu baránka, ktorého stvárňuje Robert Downey Jr. a bola to dobrá voľba. Podobne ako obsadenie ústredného hrdinu Cillianom Murphym, ktorý má špecifickú charizmu.

Nejednoznačnosti

Murphy sprostredkúva aj nejednoznačnosť svojho hrdinu. Oppenheimer má argumenty pre aj proti použitiu atómovej bomby, ale aký je jeho konečný postoj?

A keď v súvislosti s vývojom bomby hovorí v množnom čísle, robí to najmä preto, že chce oceniť kolegov, ktorí sa na projekte podieľali, alebo chce rozriediť svoj podiel zodpovednosti za výsledok a rozptýliť výčitky svedomia?

Popri nevyužitosti niektorých postáv je občas rušivou stránkou aj nátlakovosť hudby, ktorá znie pričasto a film buráca aj vtedy, keď by nemusel. Takisto sa miestami objavuje zbytočné podčiarkovanie významu danej scény.

Robert Downey Jr. ako Lewis Strauss v čiernobielej pasáži filmu. (zdroj: CinemArt SK)

Lenže Nolan nakrútil trojhodinový film, ktorý nemožno obviňovať z nudy (i keď je pomerne náročný na sledovanie), rozprávačského diletantstva či hereckého zlyhania.

Je obrazovo vypiplaný a aj v tomto prípade režisér ponúka scény, ktoré vyvolávajú úžas. Predovšetkým testovací výbuch Trinity, kde úspešne buduje napätie napriek tomu, že každý pozná dopredu výsledok, a počas samotného výbuchu necháva vyznieť ticho a dych pozorovateľov namiesto ohlušujúcich zvukov explózie.

Nolanov Oppenheimer je však popri spektakulárnosti najmä obrazom geniálneho vedca, ktorý pre Ameriku urobil kus práce, aby bol neskôr spochybňovaný a ponižovaný (a sám sa trápil s pochybnosťami).

„Mám pocit, že mám krv na rukách,“ hovorí Oppenheimer úprimne prezidentovi Trumanovi v Bielom dome. Ten mu však odpovie, že nejde o to, kto bombu zostrojil, ale kto ju zhodil. A nehovorí mu to preto, aby ho upokojil, ale aby zdôraznil svoje postavenie.

Truman (ktorého si v krátkej scéne zahral Gary Oldman) ešte po odchode Oppenheimera poznamená, aby mu tam už toho ufňukanca nevodili. To len podporuje obavy z toho, že zostrojením atómovej bomby spustili vedci naozaj nekontrolovateľnú reťazovú reakciu.

Netreba pomýšľať na to, že Nolanov film na diváka útočí výdatnými prúdmi veľkolepých scén trikového charakteru, je to skôr konverzačná dobová dráma v pompéznejšom balení.

Oppenheimer vzbudzoval tak trochu falošné očakávania na úrovni filmového zázraku a ten sa napokon nekoná. Nestačí však, že Christopher Nolan priniesol do kín dobrý film?