Román Chyť zajaca je akýmsi road tripom do minulosti už neexistujúceho priateľstva a štátu, ktorý zmizol z mapy sveta. V románe sa zrkadlí inšpirácia knihou Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov.
Lana Bastašic bola hostkou na festivale BRaK a v osobnom rozhovore prezradila, že postava Alice ju inšpirovala tým, že je dievčaťom, ktoré prijíma logiku iného sveta, hoci s ňou nesúhlasí a nedáva jej zmysel.
Vytvorila preto hrdinky, ktoré sa ocitli uprostred vojny, v absurdnom svete, a boli nútené prispôsobiť sa zmenám napriek tomu, že im nerozumeli a považovali ich za nezmyselné: počas vojny sa odrazu zo susedov stali nepriatelia len preto, že mali inú národnosť, ľudia si v chvate menili mená, mnoho obyvateľov bez stopy zmizlo a podobne.
Lana Bastašić píše o následkoch zločinov, ktoré boli spáchané v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v bývalej Juhoslávii. Nepíše priamo o vojne, o vraždení, čistkách, bombách alebo o bojoch, ale o tom, ako sa konflikt podpísal na preživších.
Aká spoľahlivá je pamäť?
Sára a Lejla, dievčatá dvoch odlišných národností, sa z krajiny zázrakov svojho detstva priskoro prehupli do krutej reality. Občianska vojna obrátila život naruby všetkým Balkáncom. Zahojiť vojnové rany a osobné traumy je veľmi ťažké.
Rozprávačka príbehu Sára by najradšej domovinu vymazala z pamäti. Žije v Írsku a do rodiska sa už nikdy neplánovala vrátiť. Jedného dňa jej idylu naruší telefonát dávnej priateľky Lejly. Vraj Armin, ktorý cez vojnu zmizol, žije.
Sára so strachom aj s veľkým očakávaním sadá do lietadla a vracia sa ku svojim koreňom, aby pomohla dávnej priateľke nájsť strateného brata.
Spolu nastupujú do auta a vydávajú sa na dobrodružnú aj podivuhodnú cestu autom z Bosny do Viedne. Počas jazdy naprieč Balkánom si k sebe opätovne hľadajú cestu.
Čitateľ môže mať spočiatku pocit, že Sára je tá, na ktorej bola spáchaná krivda, no pri konfrontácii hrdiniek sa obraz začína kriviť. Autorka vsadila na nedôveryhodnú rozprávačku.
