Českým kultúrnym priestorom otriasla kauza knihy Les v domě od Aleny Mornštajnovej. Ide v nej o príbeh dievčaťa, ktoré v detstve zneužíval jeho vlastný dedo.
Len čo kniha vyšla, upozornila literárna kritička Eva Klíčová na podobnosť s príbehom, ktorý v roku 2019 zdieľala na platforme časopisu A2larm výtvarníčka Toy Box.
Nehovoriac o téme, ktorá vzbudzuje zimomriavky, táto kauza viedla k zaujímavým diskusiám o tom, nakoľko umenie imituje život či život umenie.
Les či lež v domě
Alena Mornštajnová patrí už pár rokov medzi obľúbené, predávané a „čtivé“ české autorky. Jej knihy sú dobre napísané. Ich jednoduchý štýl uľahčuje čítanie – avšak viac než estetickú funkciu sa snaží naplniť tú spoločenskú.
Aj Les v domě si vyberá tému, ktorá je ťažká a dostatočne závažná, aby vzbudila záujem sama osebe. Nemožno však poprieť, že aj zlá reklama je reklama a kauza s ToyBox zvýšila predajnosť.
Veď i kníhkupci si prihriali polievočku a malú knižku náležite predražili: z odporúčanej ceny temer okamžite stúpla o sto korún.
Autorke takáto pozornosť však nie je úplne po vôli. V českých médiách sa už niekoľkokrát vyjadrila, že obvinenia z plagiátorstva ju pripravili o chuť do písania, a teda cíti potrebu sa proti nim brániť.
Jej hlavný argument je, že v rámci prípravy knihy strávila dlhý čas nad rešeršami. Inšpiráciu údajne našla v rozhovoroch s ľuďmi, odborných príručkách i na sociálnych sieťach, pričom dôraz kladie práve na knižné publikácie.
„Základom rešerše sú vždy knihy,“ trvala na svojom Mornštajnová a jedným dychom dodala, že Alarm zásadne nečíta. K zmieňovanému článku z pera Toy Box sa tak vraj nemala ani šancu dostať.
Spoiler ako zrada zo strany recenzentky
Sama Mornštajnová nepochybne čakala, že kniha, ktorá vypovedá o takej závažnej a bolestivej téme, vyvolá určitý rozruch. Sexuálne násilie, navyše ak sa týka detí, je jav, ktorý nemožno ignorovať.
Otázkou však zostáva, nakoľko v týchto prípadoch plní literatúra spoločenskú, a nakoľko estetickú funkciu. Les v domě naozaj búrku vyvolal, tá však nabrala inú trajektóriu.
Pedofilné násilie bolo zároveň i nevyslovenou zápletkou, bodom zvratu príbehu. Mornštajnová dala jasne najavo svoje znechutenie v rozhovore pre Knihy Dobrovský, keď sa vyjadrila k recenzii Evy Klíčovej, ktorá podľa nej urobila čosi neospravedlniteľné a to, že v recenzii dej vyspoilerovala.
Tým je podľa autorky „čitateľ pripravený o zážitok z objavovania knihy“ a nedá sa poprieť, že po absorbovaní informácií z médií ku knihe pristupuje inou optikou, ktorá nebola v zámere autorky.
Kódovanie Lesa v domě je po publikovaných debatách neodvratne zmenené. To, čo malo byť peripetiou či obratom – a teda jedným zo základných prvkov výstavby príbehu – Klíčová nemilosrdne vytiahla na svetlo ešte predtým, ako mal čitateľ možnosť knihu vôbec otvoriť.
Nedá sa pochybovať, že autorku táto zrada recenzentky bolí. Celospoločenskú debatu však podnietilo hlavne obvinenie Klíčovej, že Les v domě podľa nej až príliš pripomína už niekoľkokrát spomínanú spoveď Toy Box na Alarme.
