Nadácia Milana Šimečku v roku 2023 opätovne vydáva knihu esejí dvoch najprominentnejších slovenských disidentov Milana Šimečku a Miroslava Kusého VEĽKÝ brat a VEĽKÁ sestra.
Texty vznikli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, keď už obaja filozofi, pôvodne univerzitní profesori, pracovali ako robotníci.
Tak sa husákovský režim správal k tým, ktorí si ho dovolili otvorene kritizovať. Netreba vari zdôrazňovať, že ich texty vtedy vyšli buď ilegálne na prieklepovom papieri ako samizdaty, alebo v zahraničných exilových vydavateľstvách.
Tri nadčasové aspekty
Vyše štyridsať rokov po ich napísaní sa skeptický hlas môže pýtať: má význam ich dnes ešte vydávať, keď téma ich záujmu – reálny socializmus – je minulosťou?
Nadácia Milana Šimečku odpovedá kladne a myslím si, že k rovnakému názoru dospeje každý, kto po knihe siahne.
Naozaj to nie je žiadna „starina“, ale aj dnes platný britký rozbor s množstvom nadčasových úvah. Uvediem tri aspekty, ktoré ma u oboch autorov dokážu znovu a znovu zaujať.
Predovšetkým je to chirurgicky presná analýza spoločenskej reality, odkrývanie mechanizmov fungovania spoločnosti a politiky rokov normalizácie, ktoré sú bežnému oku neviditeľné. Zvonka vidíme len platónske tiene doby, oni nám odhaľujú ich príčiny.
Ďalšou cennou súčasťou súboru esejí je vzácna kritická sebareflexia. Kusý aj Šimečka boli vo svojich „najlepších rokoch“ marxistami, ktorí verili komunistickej utópii.
Boli súčasťou generácie, ktorá v komunizme videla liek na hrôzy druhej svetovej vojny. V politickej rovine im oči otvorili sovietske tanky v auguste 1968, v rovine filozofickej museli prejsť zložitou cestou hľadania.
