Ako herca ho vídať často, no nedáva veľa rozhovorov. Nemá to rád. Hovorí pomaly, rozvážne a s upreným pohľadom. Chvíľami sa až nechce veriť, že je to ten istý TOMÁŠ MAŠTALÍR, ktorý predvádza komické výstupy v aktuálnom seriáli Tomáš a Diana. Aj to vedie k otázke, či rád hráva postavy, ktoré sú vzdialené jeho osobnostnému naturelu. „Nemám vo zvyku hľadať v postavách samého seba, skôr sa snažím postave prispôsobiť. Nasimulovať si v sebe jej situáciu, aby som ju vedel pochopiť a precítiť,“ hovorí.
No napriek viac ako dvadsaťročnej kariére a tomu, že navonok pôsobí suverénne, priznáva, že pri práci stále pociťuje aj pochybnosti. Zvlášť pri projektoch, ktoré majú diváka zabávať. Vtedy sa však ukáže, aký dôležitý je celý tvorivý tím. A tiež majstrovstvo herca, ktorý by mal vedieť „reagovať na danú situáciu a zariadiť sa“.
V rozhovore sa dočítate:
- Na základe čoho prijíma úlohy,
- aké herecké impulzy mu priniesla úloha v novej vzťahovej komédii Nikdy nehovor nikdy,
- prečo to nie je „rehotavá komédia cez ružové okuliare“,
- ako rieši svoje pochybnosti,
- prečo verejne vystupoval na podporu generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku po tom, ako ministerka kultúry prijala jeho demisiu.
V jednom rozhovore ste povedali, že ako divák nemáte rád horory a neviete s týmto žánrom komunikovať. Ako ste na tom so vzťahovými komédiami?
Urobiť dobre akýkoľvek žáner je kumšt. V žiadnom prípade to neberiem ako umelecky menejcenný žáner. No ak sa ma pýtate ako diváka, tak keby som mal čas iba jeden večer a v ponuke by bolo niekoľko filmov rôznych žánrov, asi by som si na prvom mieste nevybral vzťahovú komédiu.
Čo teda rozhodlo, že ste prijali ponuku hlavnej postavy práve vo vzťahovej komédii Nikdy nehovor nikdy?
Tých vecí je vždy viac. Jednou z hlavných je príbeh a scenár. To je síce ešte surový materiál, ale absolútny základ. Pretože aj dobrý námet môže zlyhať, ak nie je dobre spracovaný v scenári. A rovnako aj dobrý scenár sa dá realizáciou pokaziť. No oveľa ťažšie sa robí vydarený film z nevydareného scenára.
V scenári je ukrytý aj charakter ponúkanej postavy. Za 25 rokov som už čo-to odohral. A je pre mňa dôležité mať pocit, že sa stretávam s niečím, čo ma pozitívne irituje a chcel by som si to skúsiť, lebo som ešte niečo také nerobil. Alebo robil, ale už dávno, a chcel by som to zažívať znovu, a možno lepšie. Môžete z toho vycítiť aj nový herecký impulz, ktorý vám umožňuje vyvíjať sa a zdokonaľovať. Tento pocit je pre mňa tiež dôležitý. A určite veľmi dôležitým faktorom je režisér.

Aké herecké impulzy vám teda ponúkla úloha v projekte Nikdy nehovor nikdy?