Do tropickej noci sa ozývajú zvuky pralesa. Otrokári dávno spia. Len vzadu v chatrčiach pre otrokov sa hýbu tmavé tiene. Postavy sa tajne vytrácajú ďaleko za plantáže a miznú v tme.
Hlboko v pralese pri zapálených ohňoch bubnujú, tancujú divé tance a spievajú o stratenej domovine a túžbach po slobode.
Otrokári ich spevy a tance nenávideli. Potrebovali lacnú pracovnú silu a nie hudobníkov. Spevy otrokov navyše mali v sebe náboj vzdoru a rebélie.
V článku sa dočítate:
- Čo znamená moutya, gnawa či maloya,
- čo vadilo otrokárom na speve a tancoch zotročených Afričanov,
- na čo sa dajú využiť steblá cukrovej trstiny a že aj luk je hudobným nástrojom,
- aký koncert prinesie kapela Ti’kaniki na World Music Festivale v Bratislave.
Hudbu otrokov z hanebnej histórie ľudstva dnes nanovo objavujeme, rozmanité hudobné štýly nesú exotické mená ako moutya, gnawa či maloya.
Ten posledný si budú môcť vypočuť slovenskí diváci v podaní kapely Ti’kaniki na tohtoročnom World Music Festivale v Bratislave.

Z plantáží do sveta
„Hudobný štýl maloya dnes čerpá svoje zdroje od otrokov, ktorí kedysi pracovali na trstinových plantážach na ostrove Réunion. Je to štýl hudby bez harmonických nástrojov, rôzne perkusie sprevádzajú spev, hlavnú melódiu a zbory. Hráme na tradičné nástroje a v pódiovej podobe je to chvíľa šťastia a spolupatričnosti, vlastne kreolská kultúra v celej svojej komplexnosti,“ opisuje pre SME bubeník a perkusionista Hadrien Santos Da Silva zo skupiny Ti’kaniki.
Maloya bola pôvodne koncipovaná ako hudobný dialóg medzi sólistom a zborom v sprievode rytmických nástrojov. Jej pôvodnou ústrednou témou bolo uctievanie predkov ako súčasť rituálov, postupne sa stala piesňou náreku nad otroctvom.

„V štýle maloya sú nástroje, ktoré sa dajú zhotoviť z ľahko prístupných materiálov ako jednostrunový hudobný luk, drevený sud rouler prerobený na bubon, na ktorom sa hrá obkročmo posediačky, ďalej bambusové rúry, kusy plechu aj kayamb, ktorý pripomína plážovú rohožku - v skutočnosti ide o dokopy zviazané tenké suché stonky cukrovej trstiny, do ktorých sú nasypané a zatvorené semená rastlín a používajú sa ako obria hrkálka," približuje kultúrny antropológ a worldmusic redaktor Rádia_FM Vladimír „Potkan“ Potančok.
„Štýl spevu je založený na princípe call and response, čiže zbor opakuje po predspevákovi, podobne ako to je napríklad v černošských spirituáloch alebo v iných náboženských piesňach a rituáloch, ale aj pri pracovných piesňach.“
Réunion, kde kedysi na otrokárskych plantážach vznikla maloya, je dodnes zámorským regiónom Francúzska a tak je vlastne aj súčasťou Európskej únie.