Richie Bravo je v Rakúsku niekto ako Karel Gott, taký estrádny umelec, ako ho poznali v Nemecku. Kariéru si založil na romantických šlágroch a pri nich zotrval, aj keď ho hudobné i odevné trendy nekompromisne vyradili z hitparád.
Ani po rokoch nezmenil nič na svojej tvorbe, dokonca ani na svojom výzore, čo sa prejavilo na jeho popularite.
Publikum sa mu už výrazne zúžilo, zostali mu rakúski dôchodcovia, ktorí za ním chodili do talianskeho mesta Rimini, kde sa usadil. V zime, mimo sezóny, ich taký zájazd nestojí veľa. Hotely, kluby aj konferenčné sály boli prázdne, Richie Bravo si ich môže výhodne prenajať.

Žiaľ, nízkym nákladom zodpovedajú aj nízke zisky. Richie Bravo dostáva od svojho manažéra asi dvesto eur, výnimočne tristo. Aby sa uživil, musí občas prenajímať svoj byt a privyrábať si sexom s fanúšičkami.
Film s názvom Rimini nakrútil režisér Ulrich Seidl v nadväznosti na film Sparta. Ten je o Richieho bratovi Ewaldovi, pedofilovi. Seidl, verný svojej pracovnej metóde, divákov ani tentoraz neušetril žiadneho detailu.
Teraz pôjdeme do pivnice
Niekto takýto nemôže vo svete reprezentovať Rakúsko, obávali sa filmári, keď ešte Ulrich Seidl študoval. Už vtedy sa prejavila jeho náklonnosť k všetkým typom bizarností, deformácií či úchyliek v rakúskej spoločnosti.