Zomrel český hudobný kritik Jiří Černý, jeho výber formoval generácie fanúšikov

Profil Jiřího Černého

Jiří Černý sa narodil 25. februára 1936 v Prahe. V rokoch 1951 – 1955 vyštudoval stavebnú priemyslovku, v rokoch 1955 – 1960 pokračoval v štúdiu na katedre žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Mal blízko nielen k hudbe, ale aj k športu, (aktívne a úspešne sa v mladosti venoval lukostreľbe), a tak sa zamestnal ako športový novinár v časopise Československý sport.

V rokoch 1963 – 1965 viedol kultúrnu rubriku obľúbeného časopisu Mladý svět. Potom už pôsobil ako hudobný publicista a kritik v slobodnom povolaní s výnimkou rokov 1971 – 1973, keď pracoval ako tlačiarenský korektor a v období rokov 1973 – 1977 učil na Ľudovej škole umenia v Prahe.

Jeho prvým textom o hudbe bola recenzia inscenácie Bizetovej opery Carmen v Smetanovom divadle, ktorá vyšla 28. marca 1956 v novinách Večerní Praha. Hoci sa Jiří Černý venoval aj vážnej hudbe, postupne sa do centra jeho záujmu dostávala populárna, rocková i folková hudba.

V rokoch 1964 – 1969 pripravoval a neskôr uvádzal so svojou vtedajšou manželkou Miroslavou Filipovou rozhlasovú hitparádu Dvanáct resp. Čtrnáct na houpačce. V rokoch 1966 – 1967 uvádzal vlastný program Desky načerno v rozhlasovej relácii Mikrofórum. Úzko spolupracoval s Karlom Krylom na jeho albumoch, produkoval jeho platňu Bratříčku, zavírej vrátka.

Počas normalizácie Černý nemohol spolupracovať s Československým rozhlasom, keď uviedol do vysielania protiokupačnú pieseň Jaroslava Vomáčku známu refrénom "Běž domů, Ivane".

V období nepriazne organizoval tzv. antidiskotéky – kultúrne programy, na ktorých poslucháčom predstavoval náročnejšiu hudbu i jej interpretov. Neskôr zmenil názov na Ro(c)kování, pretože napriek predpone "anti" v slove "antidiskotéka" mali mnohí návštevníci dojem, že ide o tanečnú akciu. Stal sa aktívnym prispievateľom hudobného časopisu Melodie.

V Novembri '89 bol aktívnym účastníkom Nežnej revolúcie. Stal sa členom Koordinačného centra Občianskeho fóra, moderoval politické diskusie a v médiách komentoval nielen hudobné, ale aj politické a spoločenské udalosti.

Práve on 24. novembra 1989 na pódiu pražského divadla Laterna Magika spolu s budúcim prezidentom Václavom Havlom a bývalým šéfom KSČ Alexandrom Dubčekom oznámil, že komunistické vedenie "dalo svoje funkcie k dispozícii".

Jeho zásluhou tiež pred 100-tisícovým davom na Václavskom námestí zaspievala Marta Kubišová pieseň Modlitba pro Martu. Uviedol tam aj Karla Kryla aby spoločne s Karlom Gottom zaspievali československú hymnu.

Odmietol ponuku stať sa ministrom kultúry a venoval sa naďalej hudbe. V rokoch 1990 – 1992 bol šéfredaktorom časopisu Rock & Pop, obnovil spoluprácu s Českým rozhlasom aj s Českou televíziou a mnohými ďalšími médiami.

Zoznam hudobníkov, ktorým sa venoval vo svojich programoch či kritikách, je nesmierne rozsiahly – popri rockovej klasike či náročnejších žánroch akceptoval i novšie hudobné štýly ako je hip-hop či soul, verný tiež zostal vážnej hudbe, predovšetkým opere. Bol producentom niekoľkých hudobných albumov a autorom resp. spoluautorom viacerých kníh o populárnej hudbe – medzi nimi napríklad knihy Poplach kolem Beatles, ktorú zostavil so svojou manželkou a išlo o prvú publikáciu o legendárnej skupine mimo anglosaského sveta.

V roku 1990 získal Jiří Černý Zlatú Portu – najvyššie uznanie za zásluhy o festival Porta zameraný na folkovú či country hudbu, a tiež cenu Českého hudobného fondu za kritickú činnosť. V roku 2013 mu udelili Cenu Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti hudby a v roku 2020 ho pri udeľovaní hudobných cien Anděl uviedli ako prvého "nemuzikanta" do Siene slávy Akadémie populárnej hudby.

"Časy, keď sa muzikanti obávali kritikov, sú dávno za nami. Reklama a peniaze hrajú dnes takú rolu, že kritika nemá veľký vplyv – a oni to dobre vedia," povedal tiež v jednom z rozhovorov.

S programom Ro(c)kování cestoval po ČR až do roku 2022.