V Nórsku patrí k najuznávanejším spisovateľom a hovorí sa o ňom ako novodobom nórskom kronikárovi. Aj viacero svetoznámych autorov ho obdivuje, medzi nimi je aj Haruki Murakami, ktorý dokonca prekladal jeho tvorbu do japončiny.
DAG SOLSTAD pôsobí na pohľad krehko, ale keď začne rozprávať, hneď to zaiskrí. Vkladá sa do toho, čo hovorí. Aj do toho, čo píše.
Jeho literárne dielo siaha až do polovice 60. rokov minulého storočia. „Po celý ten čas som bol vo svojej generácii severských spisovateľov jedným z tých, ktorí udávali tón,“ hovorí. No hoci pozbieral prestížne ocenenia, na Slovensku nie sú jeho knihy príliš známe. Napokon, vyšli od neho len dva tituly v českom preklade.
V posledných rokoch nenapísal žiadnu románovú novinku, ponoril sa radšej do ticha. "Nezúčastňujem sa na vojne propagánd dneška, Východ proti Západu, Západ proti Východu. Na to mám primálo, čím by som prispel a pramálo odvahy," vysvetľuje. "Svoje diela mám za sebou. Všetko, čo som mienil povedať, som povedal. Teraz nasleduje ticho. Ten konečný pokoj, v ktorom napokon všetci raz spočinieme."
Tvrdí však, že si žije dobre a viac kníh už napísať nemusí, pokiaľ nebude sám chcieť.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa priklonil ku komunizmu,
- prečo literárne nereaguje na udalosti posledných rokov,
- či dokáže oceniť dielo autora, ktorý je kontroverznou osobnosťou,
- ako vníma nádej,
- prečo písal aj o futbalových majstrovstvách,
- aké podmienky na tvorbu majú nórski spisovatelia.
V roku 1970 ste vstúpili do komunistickej strany. Prečo ste sa tak rozhodli? Pýtam sa aj preto, že v Československu boli v tom čase okupačné vojská a komunistický režim obnovoval moc tvrdej ruky. Vnímali ste aj toto dianie?
Nijako to nesúvisí s tým, že bolo v tom čase Československo okupované Sovietskym zväzom alebo že by som o tom z akýchsi neuveriteľných príčin nebol vedel. V roku 1968 som, samozrejme, československý národ proti invázii podporoval tak, ako dnes Čechov a Slovákov naďalej podporujem proti potenciálnemu ďalšiemu napadnutiu zo strany ruskej armády. Toto je pre mňa natoľko samozrejmé, až ma kvári, že to musím na tomto mieste podčiarkovať.
V Bratislave ste počas vystúpenia na Mesiaci autorského čítania hovorili, že kapitalizmus nás môže všetkých požrať.
Nie, teraz nie. Možno tak o dvesto rokov?
Zdá sa vám však komunizmus ako funkčná ideológia, nie je priveľa dôkazov o opaku?
