Vraví, že najmä mladé herečky a herci sú často vnímaní ako lacné pracovné sily a aj komerčné projekty by mali brať ako hobby. Nepáči sa jej, že herecká profesia je často spájaná s podceňovaním a nedôverou.
"Človek sa musí od toho odstrihnúť, nestratiť samého seba, nepočúvať tento hluk a uvedomiť si, že každý z nás rastie a vyvíja sa vlastným tempom. Možno aj pomalším," vraví herečka LENKA LIBJAKOVÁ. Účinkuje vo viacerých nezávislých divadlách, spieva v bratislavskej aj pražskej verzii muzikálu Davida Bowieho Lazarus a onedlho do kín príde film, v ktorom účinkuje.
V rozhovore sa dozviete:
- Aký je film Hadí jed a ako sa točia scény znásilnenia,
- prečo sa ľuďom vidí trúfalé pýtať si za svoju prácu adekvátne zaplatené,
- ako sa pracuje v Divadle S.T.O.K.A a prečo s ním začala spolupracovať,
- aké je postavenie mladých hercov a herečiek.
V septembri sa do kín dostane český film Hadí plyn, v ktorom hráte postavu Nikol. Režisérom je divadelník David Jařab známy svojím osobitým rukupisom. Aká bola filmová spolupráca s ním?
Veľmi pekná. Po prvý raz som pri filmovej práci zažila veľmi pomalú a sústredenú prácu. Počas dňa sa nenatočilo v zhone pätnásť obrazov, ale dva alebo tri. Navyše im predchádzali dni venované čítačke a skúšaniu v štúdiu.
Mohla som teda sledovať prácu Stanislava Majera, ktorý vo filme hrá hlavnú postavu, so štábom premýšľať, čo bude a čo nebude fungovať. Je príjemné byť na nakrúcaní, ktoré sa nenesie v duchu: Máme málo času a málo peňazí, poďme to rýchlo natočiť.
Bolo to pre mňa dôležité aj preto, lebo mám vo filme nahé scény a znásilnenie.
Aké náročné je točiť podobné scény?
Ak prístup celého tímu a najmä režiséra nie je citlivý, môže to celkom isto vyvolať traumu. No tento proces bol veľmi rešpektujúci. Neustále sa ma pýtali, či je všetko v poriadku, nechávali mi čas, aby som sa s tým zžila. Keď som potom scénu videla vo filme, nijako sa ma to nedotklo a povedala som si: Je to veľmi pekne natočené.
Keď ste držali v ruke scenár, asi ste nemohli tušiť, či bude proces citlivý.
Nemohla, ale v zásade som tomu od prvej chvíle dôverovala. Davida Jařaba som poznala vďaka jeho bratislavským inscenáciám a vždy som s ním chcela spolupracovať. Agentka mi zavolala s tým, že vo filme je aj scéna znásilnenia. Keď som si však scenár prečítala, bola som z predstavy, že môžem hrať v takomto filme, nadšená.
Aký je výsledok?
Film je nakrútený na motívy slávnej knihy Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorá otvára mnohé drsné témy. Pudovosť, hľadanie lásky, ktorá nie je násilná, aj prijatie zodpovednosti za európsky kolonializmus. Je to veľmi špecifický film, v ktorom sa prelína sen s realitou. Je hlboký a pomalý a po jeho skončení si možno diváci povedia, že si ho musia pozrieť ešte raz.
Časť ľudí vníma hereckú prácu ako pohodlnú a veľmi bezproblémovú. Vidí sa im, že herci a herečky sú stále na výslní, venuje sa im veľa pozornosti. Málo sa však hovorí o odvrátenej strane tohto povolania. Napríklad o pocite frustrácie alebo o neférových podmienkach. Vnímate niečo z toho?
Povedala by som, že je to téma pre drvivú väčšinu hercov a herečiek. Najmä mladých, ktorí sú vnímaní doslova ako lacné pracovné sily a nie je potrebné sa k nim slušne správať. Ja osobne vyzerám mladšia ako v skutočnosti som a o to bizarnejšie situácie zažívam.
